Kráľovná slovenskej historickej romance vás vo svojom najnovšom románe opäť prenesie do búrlivého obdobia našej histórie, poznačeného tureckými vpádmi. A opäť nebude chýbať ani pútavý ľúbostný príbeh, od ktorého sa nebudete vedieť odtrhnúť!

Hlboko v minulosti je ukryté tajomstvo, ktoré ohrozuje kráľov, a jediný, kto môže zmeniť osud krajiny, je rytier, ktorý zložil prísahu vernosti a cti...

Rytier Samuel de Gara prichádza v prestrojení za potulného pevca na hrad Blatnica, aby splnil sľub, ktorý dal nebohému priateľovi. Štefan Ružbacký mu pred smrťou v osmanskom zajatí prezradil tajomstvo vznešeného pôvodu svojej bývalej manželky Rozálie a zaprisahal ho, aby ju po návrate do vlasti odviedol z Blatnice do kláštora v horách. Dúfal, že tam bude v bezpečí pred veľmožom Jánom Zápoľským, ktorý chce sobášom s Rozáliou získať dedičné právo na uhorský trón.

Samuel sa usiluje presvedčiť Rozáliu, aby s ním odišla. Postupne si získa dôveru nešťastnej ženy, ktorá sa nedobrovoľne stala väzňom na vlastnom hrade, a zloží jej prísahu vernosti a meča. Jedna vec je však prísaha a druhá rytierovo srdce. To Samuelovo bije iba pre Rozáliu, hoci si je vedomý, že jeho láska k nej ostane nenaplnená. Strach o jej život a city, ktoré k nej prechováva, ho odpútavajú od povinností, no Rozália mu to vôbec neuľahčuje, práve naopak: kým sa za ňou navždy zatvoria brány kláštora, chce zažiť lásku, o akej Samuel spieva vo svojich baladách...

Ukážka z knihy:

PROLÓG
NOC SA UŽ PRECHÝLILA DO BRIEŽDENIA, keď vyčerpaná žena na lôžku konečne porodila. Jej zúfalý krik lámal srdce slúžkam i svedkom narodenia dediča. Mala to byť šťastná udalosť, v celom hrade i v podhradí sa bujaro oslavoval príchod vytúženého kráľovho syna. V miestnosti sa však našli aj takí, čo sa neodvážili predčasne tešiť. Nie po tom, čoho boli svedkami...

Kráľovná Anna bola po niekoľkohodinovom utrpení zoslabnutá, ubolená a otupená, necítila potrebu jasať ako jej služobníctvo, ako manžel a jeho priatelia, ktorí sa po tej radostnej novine vrútili do komnaty s krčahmi vína a hlasno vyvolávali na slávu Bohu, rodu, otcovi i narodenému dedičovi. Slúžky chvatné umývali vreštiaceho novorodenca, aby ho mohli ukázať pánovi a jeho poddaným. Dojato drmolili ďakovné modlitby, zatiaľ čo hrdý muž prijímal blahoželania a ovácie a súril ich, aby dieťa čo najskôr pripravili.

Manželke sa úctivo poklonil, nepýtal sa, ako sa cíti, jej silený úsmev pokladal za pravý, zatiaľ čo ona z jednej strany zvierala ruku babice a z druhej svojej dôverníčky.

„Buďte pozdravená, pani moja! Dnes ste mi urobili veľkú radosť, dnes sa moja krajina a môj rod dočkali, máme syna a dediča! Nech mu Boh dá večnú slávu!" zvolal pyšný otec a so synom, tuho zabaleným v zavinovačke, opustil miestnosť, aby sa ním pochválil celému osadenstvu hradu, ako bolo zvykom.

Svedkovia ho ihneď nasledovali, vykrikovali a ich nadšený jasot sa čoskoro preniesol do každého kúta paláca.