Jana Pronská nám vo svojom najnovšom románe ponúka dlho očakávané pokračovanie bestselleru Kliatba, ktorý nedávno vyšiel v 3. vydaní. Dajte sa uniesť autorkinou fantáziou a ponorte sa do strhujúceho príbehu, v ktorom sa zavŕši osud ochrankyne Jorgy.

Zdá sa, že kliatba nešťastnej matky bola po stáročiach prelomená – preliata krv oslobodila Markusa Berzeviča i jeho strážkyňu. Jorga teda môže slobodne odísť a žiť svoj život. Zo všetkého najväčšmi túži po láske, akú vídala u svojho pána a jeho ženy Vereny. Jediná osudná chyba jej však nielen vezme moc a spomienky, ale aj vzkriesi čarodejnicu, ktorá žiada, aby ju nasledovala. Jorga sa úporne bráni, nechápe, prečo jej vazalstvo nemôže navždy pominúť. Čo sa stalo v dávnej minulosti, že duch čarodejnice nemôže odísť a zúfalo sa domáha jej pomoci? Aké temné tajomstvá ešte vyjdú na svetlo sveta? Jorga sa musí rozhodnúť, či je jej sloboda dôležitejšia než tí, čo s Markusom zdieľajú spoločný osud…

Ukážka z knihy:

„NIEEEEE!"

Srdcervúci výkrik sa na úsvite niesol údolím, silnel, odrážal sa od skál a ako ozvena plával povetrím. Kŕdeľ havranov sa vystrašene vzniesol na oblohu a prehlušil ženský hlas divokým krákaním.

Nad riekou sa v striebristom šere plazila ranná hmla a tlmila zvuky lesa, hukot vody narážajúcej do skál a praskanie ohňa. Breh sa zvažoval k plytčine posiatej okruhliakmi, ktoré omývali šumivé vlny krištáľovo čistej vody. Celé veky, od zrodenia sveta...

„Zmizni odtiaľto, Solveig, strať sa!" kričala žena kľačiaca pri ohni. Zúfalo spínala ruky a zatvárala oči pred zjavením vystupujúcim z hlbín, odetým do bieleho oparu. Len ohnivé vlasy vejúce vo vánku a žiarivé zelené oči dávali tušiť, že čarodejnica sa tak ľahko nevzdá.

„Počúvaj ma, Jorga! Musíš ma vypočuť! Musíš..." naliehala na brániacu sa ženu a načahovala k nej ruky.

„Nie! Nie! Už nie! Dosť!"

„Počúvaj ma, strážkyňa! Patríš mi, si v mojej moci, si zrodená z mojich sĺz, nasleduj moje volanie... Potrebujem tvoju pomoc... Sľúbila si mi to!"

„Nechaj ma už konečne na pokoji, rozumieš?! Dala som ti všetko, tak ako celé generácie strážkyň predo mnou, vzala si mi moc, vzala si mi spomienky, čo odo mňa ešte chceš?!