Prvá dáma slovenskej historickej romance Jana Pronská si svojou jedinečnou tvorbou už pred rokmi získala priazeň slovenských čitateliek. V najnovšom,  dvadsiatom piatom románe s názvom Súboj s láskou, inšpirovanom skutočnými udalosťami z našej histórie, vás zavedie na tajomný, povesťami opradený hrad Bystrica, na ktorom sa odohráva nezabudnuteľný príbeh o láske, zrade a pomste. 

Bratia Rafael a Ján Podmanickí z Bystrice, mocní veľmoži a lúpežní rytieri, ovládajú celé Považie a trasie sa pred nimi i šľachta na Morave a v Sliezsku. Sú nielen neľútostní bojovníci, ale aj obratní diplomati a všetky útoky proti nim sa končia ich víťazstvom. Príbuzenské zväzky s predstaviteľmi cirkvi a významnými šľachtickými rodmi im otvárajú všetky dvere a zároveň ich chránia pred pomstou tých, ktorým siahli na majetky.

Pri jednom z lúpežných prepadov Rafael zajme krásnu poľskú šľachtičnú Hedvigu, ktorá ho očarí tak veľmi, že jej ponúkne manželstvo. V Bystrici však žije Janika, dcéra pána z Lomnice, ktorú vychovali drsní žoldnieri z Rafaelovej družiny. Odjakživa sa zo všetkých síl usilovala získať uznanie bratov Podmanických, navyše v srdci celé roky skrývala lásku, ktorú nesmela nikomu ukázať. Keď sa jej konečne podarí uspieť medzi bojom ošľahanými mužmi, na hrade sa zjaví očarujúca zajatkyňa a Janika si musí vybrať: buď zabojuje o Rafaelovo srdce, alebo sa vzdá a príde o všetko. No ako má presvedčiť muža, o ktorého stojí, že krásna tvár nie je všetko, na čom v živote záleží? Že nie vždy ten, kto o láske hovorí, ju aj skutočne cíti? A stihnú si vôbec dve srdcia nájsť k sebe cestu, keď sa nad nimi začnú sťahovať mračná pomsty a zrady?

Ukážka z knihy: 

DVORANA HRADU BYSTRICA praskala vo švíkoch. Ozýval sa z nej ohlušujúci rehot, krik a búchanie prázdnych čiaš o stôl, ktorým hodovníci privolávali spotených sluhov, aby im doliali víno.

Aj na nádvorí bolo plno a panovala tam bujará nálada. Teľa nastoknuté na ražni už bolo ohlodané takmer na kosť, chutná pečienka naplnila bruchá žoldnierov vybľakujúcich oplzlé pesničky, ktorí do seba liali korbele piva, tancovali a oblápali narýchlo zvolané slúžky i žiadostivé radodajky - tie dal Gregor priviezť zo všetkých hostincov v okolí.

A ony ochotne prišli, lebo nik neplatil tak štedro ako kapitán Bystrice a bratia Podmanickí.

Gregor z Turca sa na to hýrenie zhovievavo díval a aj sám si užíval prítulnosť milenky Barbory, ktorá mu sedela na kolenách, vystavujúc na obdiv bujné poprsie. Dala si záležať, aby mal čo chytiť, keď mu ruky zablúdili k jej vnadám, aj aby mal vždy plný pohár.