Alfred Piffl - Architekt s dušou pamiatkara

Alfred Piffl (1907-1972) patrí k najvýznamnejším, no dlho prehliadaným osobnostiam slovenského architektonického sveta. Architekt s dušou pamiatkara - tak ho vystihuje monografia, ktorá jeho dielu konečne vzdáva zaslúženú poctu. Piffl patrí k nestorom architektonického vzdelávania na Slovensku: bol prvým dekanom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave a vychoval celý rad architektov pamiatkarov a historikov architektúry.

O čom monografia je

Publikácia sa venuje Pifflovým realizáciám na poli ochrany a obnovy pamiatok, jeho životu a tvorivému odkazu prostredníctvom archívneho výskumu a štúdia architektovej osobnej pozostalosti. Čitateľ objavuje muža, v ktorého diele sa prelínal architektonický, vedeckovýskumný, pedagogický aj umelecký rozmer - od interdisciplinárneho prístupu k dejinám architektúry až po konkrétnu záchranu pamiatkového fondu na území bývalého Československa.

Piffl sa narodil slovenským rodičom v srbskej Vojvodine, pôsobil v Budapešti, vo Vysokých Tatrách i v Bratislave. Takmer tristo realizovaných stavieb ho zaradilo k najproduktívnejším stredoeurópskym architektom - v jeho ateliéri vzniklo 60 projektov kostolov, od neho je napríklad najväčšie tatranské sanatórium i tri budovy Slovenského národného múzea.

Bratislavský hrad - životné dielo i životný zlom

Ústrednou témou monografie je Pifflov boj o Bratislavský hrad - najrozsiahlejšia pamiatkarská akcia na Slovensku vôbec. Práve pri tejto obnove sa naplno prejavila jeho mnohodimenzionálna komplexnosť ako architekta, pamiatkara, historika architektúry, pedagóga, archeológa, vedca bádateľa i umelca, ktorý zachytával kresbou čaro okamihu a presnosť architektonického detailu.

V auguste 1957 Piffl hrad nedobrovoľne opustil - bol obvinený z ohovárania spriatelenej mocnosti a na dva roky uväznený. Dnes je jasne dokázané, že išlo o vykonštruovaný proces. Po výkone trestu sa venoval opäť celou dušou pamiatkam, výskumu a dokumentovaniu historickej architektúry - na sklonku života získal aj doktorát z archeológie. Napriek tomu jeho meno na dlhé desaťročia upadlo do zabudnutia.

O autorke

Autorkou monografie je historička architektúry Jana Pohaničová, ktorá pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave od roku 1996. Pohaničová sa dlhodobo venuje výskumu slovenskej architektúry 19. a 20. storočia a je autorkou viacerých monografií o kľúčových osobnostiach slovenského staviteľstva. Kniha o Pifflovi vznikla na základe rozsiahleho archívneho výskumu a štúdia architektovej osobnej pozostalosti.

Pre koho je monografia určená

• Architekti, historici architektúry a odborníci v oblasti pamiatkovej starostlivosti
• Študenti architektúry, dejín umenia a príbuzných odborov
• Záujemcovia o históriu Bratislavy a Bratislavského hradu
• Všetci, ktorých fascinujú osudy osobností, ktoré čelili nespravodlivosti totalitného režimu