Jana Pronská, prvá dáma slovenskej historickej romance, má na svojom konte už osemnásť kníh. Šiestu z nich, podmanivý ľúbostný príbeh plný vášní, zrady a intríg, vám prinášame v novom vydaní.

Krásna Seleina, pani Soľnohradu a dedička vzácnych soľných prameňov, právom pokladá svoje „slané dedičstvo“ za prekliate, veď len kvôli nemu prišla o milovaného muža, mladého rytiera Jakuba Šóšu, a ocitla sa v nanútenom manželstve s tyranom a mamonárom Arvanom Révaiom. Keď hrad dobyje jeho právoplatný majiteľ a Jakubov brat Ctibor Šóša, Révai zbabelo utečie a Seleinu nechá napospas osudu. Rytier Ctibor, hnaný pomstou za bratovu smrť, je presvedčený, že práve Seleina môže za všetko zlo, čo postihlo jeho rodinu, a tak spočiatku nemá s mladou ženou zľutovania...

Ukážka z knihy:

LEŽALA NA ZEMI SCHÚLENÁ do klbka a chvela sa. Jednou rukou si podopierala vystupujúce bruško, druhou si zakrývala ústa. Bolesť ju nútila kričať, príšerný strach jej však zovrel hrdlo a nepustil von ani ston. Krv sa drala pomedzi prsty, ostro kontrastovala s bielou pokožkou, po kvapkách padala na drahé zamatové šaty.

Nechcela otvoriť oči ani pohnúť hlavou. Nechcela sa dívať na toho netvora. Nechcela už vôbec nič.

Len pokoj.

Spod tuho privretých viečok sa jej tlačili slzy. Stekali po tvári, miešali sa s krvou z rozrazených pier a odplavovali posledné zvyšky hrdosti.

Zlomí ju. Nevie, ako dlho ešte dokáže znášať jeho týranie, koľko času ešte prejde, kým z nej urobí bezduchú vystrašenú stvoru, chvejúcu sa už pri klopkaní jeho čižiem na chodbe.

Každý jeho príchod znamenal bolesť a poníženie.

Každý, aj ten najmenší pokus vzoprieť sa kruto potrestal.

Minúta za minútou sa vliekli, akoby ju chceli trápiť donekonečna. Nepohla sa, ani hlasným nádychom nemohla na seba upútať pozornosť, ak nechcela, aby ju načisto skaličil.

Skrčená v kúte sa zo všetkých síl snažila, aby bola neviditeľná.

Konečne sa z postele ozvalo chrápanie. V desivom tichu manželskej komnaty to pre Seleinu znamenalo vykúpenie. Na chvíľu. Kým nesvitne ďalší deň...

Bolela ju každá kostička v tele, no pomaly sa pozviechala, vyzula si črievice a tichučko našľapovala po chladnej kamennej podlahe. Len ho nezobudiť. Len prežiť ďalšiu bezsennú noc.