Koncept inkluzívnej pedagogiky podobne ako všetky radikálne koncepty, je v podstate biopolárny. Implikuje v sebe na jednej strane nespochybniteľný zámer humanistického nasmerovania modernej pedagogiky, no na druhej strane súčasne aj isté nebezpečenstvo, že v prípade nevhodnej, neprimeranej či unáhlenej aplikácie môže uškodiť práve tým, ktorým chce pomôcť - deťom s postihnutím (narušením, ohrozením). Preto trebe pri jeho uplatnení postupovať síce odhodlane, vzhľadom na dlhodobú perspektívnu, ale súčasne aj rozvážne, ak ide o jeho aktuálne riešenia.