Predkovia ľalie je záverečným dielom vizuálne nádhernej kvetinkovej série. Vo vnútri až taká krásna nie je, najmä táto posledná obsahuje aj nejedno varovanie s témami, ktoré sú v knihe obsiahnuté. Čo sa však týka talentu autorky, naozaj ma posadila na zadok, a to som sa obávala ešte v polovici, že séria sa skončí otvorene. A tak vás hneď ubezpečujem, že všetko je uzavreté, istá kapitola života Violet je ukončená a držím jej palce už len v pokojnom rodinnom živote. Predošlá časť Zlodej tulipánu končil presne tak, ako to autorky sérii majú v obľube a čitatelia si trieskajú hlavu o stenu… kopec otázok a záverečná bomba. Majka síce nadviazala tam, kde Zlodej končil, ale “hrdinka” ako ja, ktorá si “nepotrebovala” pripomenúť čo sa dialo pred nejakým tým rokom, keď som druhú časť čítala, trošku tápala. Autorka brala ohľady na “prípady” môjho typu, aj bez osvieženia pamäte som sa vždy po pár stranách orientovala kde sme, čo riešime a pod. I keď v poslednej dobe sú asi v móde “psycho” prvky v knihách a ja na ne nejak narážam napriek tomu, že pokiaľ nejde vyslovene o fantasy/sci-fi, toto v knihách nevyhľadávam. Ale(a toto ALE je fakt veľké), opäť raz žasnem, ako Danihelová perfektne toto “čudo” zakomponovala do príbehu. Áno, krimi romanca bola riadne “říznutá” sci-fi-čkom, no práve toto zo série robí jedinečné a napínavé čítanie plné prekvapení. Práve sci-fi prvky na mňa pôsobili veľmi pozitívne, Danihelová zhadzovala bombu za bombou najmä vtedy, keď som si myslela, že ma trochu nechá vydýchnuť. Nič také mi autorka nedopriala, čo je len dobré. Spoločné čítanie s Kristy (ig: @kristy.books) mi vďaka jej podozreniu o tete Ide riadne nahlodalo myseľ. Našťastie sa teória nepotvrdila, jej správanie však aj tak nedáva zmysel (Brooks,ty borec, ideš!!!) a viaceré postavy prešli akoby prerodom povahy. Violet bola stále svojská amazonka a Brooks… och, neexistuje čitateľka, ktorá by zostala chladná voči jeho správaniu- či už uzavretému, alebo práve tomu, keď mal srdce na dlani. Učaruje každej. Veľmi sa mi páčilo, že napriek “bojovému poľu”, na ktorom všetci žili, Majka vybrala pre hlavných hrdinov aj bežné dni, ktoré som si náramne užila s postavami. Poslednými slovami by som to zhrnula asi takto- nemám čo vytknúť, odporúčam.

Keď som po skončení dvojky, dúfala na odpovede na moje otázky, ani vo sne by ma nenapadlo, kam to autorka posunie. Od prvej stránky som bola do knihy vtiahnutá a nemohla som sa od nej odtrhnúť. Bolo to skvelé, proste plno napätia, strhujúcich momentov, skvelých replík. Bezbrannosti, túžby a vášne. Veľmi som si obľúbila aj Logana, ktorého som nemohla vystáť, ale jeho výrazy a všetko okolo neho ma nútilo si ho obľúbiť. A poslednych asi 100 strán? To čo sa tam stalo?? Skoro som nedýchala aká som bola v napätí, normálne som sa bála ako to celé skonči. A záver? Nuž prečítajte si a neoľutujete.