Pan Masters bol môj prvý (od autorky!) chlapík a tvorbu Swan som si ním zamilovala. Pan Spencer veru nezaostáva a mňa už v čítačke čaká predošlá séria. Jediné, čo sa mi v tomto príbehu nepozdávalo bolo, ako Charlotte často zmieňovala, že si Spencer berie čo chce a ako chce, no aby to autorka ospravedlnila, za každým dodá, že to tak chce a páči sa jej to. :/ nuž akurát z týchto monológov som zakaždým zostala taká, že- no na čo?!? Tak si poviem, že jeho dominantnosť mi imponuje a nie, že si berie čo chce a ako chce. To už vo mne evokuje skôr hru na “gumenú Anču”. Ale! Napriek tomu to zbožňujem. Swan vytvorila úžasné chlapské trio. Každý je svojím spôsobom pokazený, čakajúci na svoju “opravárku”. Píšem o troch, lebo aj nasledujúci Pan Garcia bol poodhalený a nejaké omrvinky o ňom sú nám už známe. Áno, pan Masters svoju opravárku našiel, prešiel si predpeklím kvôli svojej minulosti a nebolo tomu inak ani pri Spencerovi. Zápletky v druhej polovici boli vcelku prekvapivé. Naozaj som ich nečakala, ani konflikty a tie naozaj dramatické chvíľky, kedy boli postavy zaťaté a tvrdohlavé ako mulice odďaľovali záver. Charlotte sa sčasti dala chápať, ale srdcu nerozkážeš a to je holý fakt. O takýchto týpkoch sa naozaj dobre číta, žiaľ, píšu ich ženy, takže či veriť v jednorožce alebo takúto zmenu v povahe… je to asi za jedno. Čo však autorke nezazlievam, je jej rozprávačský talent a hrúbka kníh. Bolo mi na konci aj ľúto, a to sa pri 500 stranovej knihe nedá povedať, pokiaľ vás skutočne baví. Ja som si užívala každú stránku. T.L. vykreslila Lottiinu situáciu uveriteľne, neznelo to vôbec otrepane, podozrivo, či klišoidne. No a Spencerove eskapády sme zažili v predošlej časti, takže tu ma okrem jeho zmeny vlastne nemalo čo prekvapiť. A predsa… jeho detstvo bolo to, prečo bol aký bol. Je krásne čítať príbeh, kedy sa na pohľad absolútne rozdielni ľudia dajú dokopy a majú toho spoločného viac než dosť… Za mňa je Swanovej tvorba po druhej prečítanej knihe jedno veľké ÁNO!