Homo deus

Yuval Noah Harari sa vo svojej prelomovej knihe Homo Deus presúva od minulosti k budúcnosti: zatiaľ čo v predchádzajúcom diele Sapiens: Stručná história ľudstva vysvetlil, ako Homo sapiens ovládol planétu, v Homo Deus kladie zásadnejšiu otázku — čo príde potom? Kniha ponúka provokatívnu a znepokojujúcu víziu 21. storočia, v ktorej ľudstvo, oslobodené od hladomoru, epidémií a vojen, obracia svoju energiu smerom k nesmrteľnosti, šťastiu a božskej moci.

O čom kniha je

Za posledné storočie sa ľudstvu podarilo premeniť nekontrolovateľné sily prírody — hladomor, mor a vojny — na zvládnuteľné výzvy. Dnes zomiera viac ľudí na prejedanie ako na hladomor, viac na starobu ako na infekčné choroby. Čo teda zaujme ich miesto na čele ľudského snaženia? Harari skúma projekty, sny a nočné mory, ktoré budú formovať nasledujúce desaťročia: od prekonania smrti cez vytvorenie umelého života až po vznik novej „zbytočnej triedy“ vytlačenej algoritmami z trhu práce. Argumentuje, že spôsob, akým zaobchádzame so zvieratami, môže byť zrkadlom toho, ako budú vylepšení superľudia zaobchádzať s nami.

Prečo si túto knihu všimnúť

• Medzinárodný bestseller: Od vydania v roku 2016 sa predalo viac ako 10 miliónov výtlačkov v desiatkach jazykov.
• Ocenená kniha: V roku 2017 získala Handelsblattovu Cenu za najvplyvnejšiu ekonomickú knihu roka v Nemecku. V roku 2019 bola ocenená titulom Múdra kniha roka na Jagelovskej univerzite v Krakove.
• Ohlas médií: Denník The Guardian ocenil originalitu a štýl knihy. Spisovateľ Kazuo Ishiguro označil Homo Deus za ešte čitateľnejšiu a dôležitejšiu knihu ako Sapiens. Podľa New York Times ide o „povinné čítanie pre tých, ktorí premýšľajú o budúcnosti“.
• Tematická aktuálnosť: Harariho predpovede o algoritmoch, dátovom kapitalizme a hrozbe technologickej nerovnosti sú dnes aktuálnejšie než v čase vydania.

O autorovi

Yuval Noah Harari je izraelský historik a profesor na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, kde sa špecializuje na svetové dejiny. PhD. získal na Oxfordskej univerzite. Jeho predchádzajúce dielo Sapiens: Stručná história ľudstva sa stalo celosvetovým fenoménom s viac ako 25 miliónmi predaných výtlačkov. Harari prepája históriu, filozofiu, prírodné vedy a behaviorálnu ekonómiu do čitateľného a provokatívneho celku, ktorý oslovuje odborníkov aj bežných čitateľov.

Pre koho je Homo Deus určená

Kniha je ideálna pre čitateľov, ktorých zaujímajú veľké otázky — budúcnosť ľudstva, umelá inteligencia, slobodná vôľa, zmysel života v technologickom veku. Odporúčaná je aj ako darček pre premýšľavých čitateľov, absolventov vysokých škôl, odborníkov z oblasti technológií, ekonómie a spoločenských vied. Bez problémov ju zvládne každý čitateľ od 16 rokov, ktorý má záujem o popularizačnú vedu a súčasné spoločenské témy.

Ukážka z knihy:

Nový program ľudstva

Na úsvite tretieho tisícročia sa ľudstvo zobúdza, naťahuje si končatiny a pretiera oči. V mysli sa mu ešte stále vynárajú útržky príšernej nočnej mory. Vidí záblesky obrazov s ostnatým drôtom a obrovskými hríbovými mrakmi. Našťastie, je to už iba zlý sen. Dopotáca sa do kúpeľne, umyje si tvár, prezrie si v zrkadle vráskyj uvarí si šálku kávy a otvorí diár. „Pozrime sa, čo je dnes na programe.“

Tisíce rokov znela odpoveď na túto otázku rovnako. Ľudí v Číne dvadsiateho storočia, stredovekej Indie aj starovekého Egypta zamestnávali tri rovnaké problémy. Hladomor, epidémie a vojny boli vždy na vrchole rebríčka. Generácie za generáciami ľudia vzývali všetkých bohov, anjelov a svätých a vymýšľali nespočetné nástroje, inštitúcie a sociálne systémy - ale naďalej v miliónoch umierali od hladu, na epidémie a pre násilie. Mnoho mysliteľov a prorokov dospelo k záveru, že hladomor, epidémie a vojny musia byť súčasťou božieho kozmického plánu alebo dôsledkom našej nedokonalosti, a musel by prísť koniec sveta, aby sme sa ich zbavili.

Lenže na úsvite tretieho tisícročia sa ľudstvo budí s úžasným poznaním. Málokto si to možno uvedomuje, ale za ostatných niekoľko desaťročí sa nám podarilo ovládnuť hladomor, epidémie aj vojny. Tieto problémy sme, samozrejme, ešte úplne nevyriešili, ale zmenili sme ich z nepochopiteľných a nekontrolovateľných prírodných živlov na zvládnuteľné výzvy. Už sa nemusíme modliť k žiadnemu bohu či svätcovi, aby nás pred nimi ochránil. Celkom dobre vieme, ako predísť hladomoru, epidémiám a vojnám - a väčšinou sa nám to aj úspešne darí.

Občas síce ešte zlyhávame, ale v takom prípade už nepokrčíme plecami s povzdychom „Čo už, tak to v našom nedokonalom svete chodí“ alebo „Je to božia vôľa“. Keď vypukne hladomor, epidémia či vojna, s istotou vieme, že niekto musel niečo zbabrať, vymenujeme vyšetrovaciu komisiu a povieme si, že nabudúce to zvládneme lepšie. A skutočne to funguje. Takéto katastrofy sú čoraz zriedkavejšie. Po prvýkrát v histórii dnes viac ľudí zomiera na prejedanie než na hladomor, viac ľudí zomiera na starobu než na infekčné choroby a samovraždu spácha viac ľudí, ako stihnú zabiť vojaci, teroristi a zločinci dohromady. Na začiatku dvadsiateho prvého storočia je pravdepodobnejšie, že priemerného človeka zabije večera v McDonalde než sucho, ebola či útok al-Káidy.

Aj keď majú prezidenti, výkonní riaditelia či generáli stále na dennom programe ekonomickú krízu a vojenské konflikty, z vesmírneho pohľadu na históriu si ľudstvo môže spokojne otvoriť oči a tešiť sa na svetlú budúcnosť. Lenže ak sme už dostali pod kontrolu hladomor, epidémie aj vojny, čím sa teraz budenie zaoberať? Podobne ako hasiči bez požiaru musíme si v dvadsiatom prvom storočí položiť úplne novú otázku: Čo teraz urobíme? Čomu budeme venovať pozornosť a vynaliezavosť v zdravom, prosperujúcom a harmonickom svete? Význam tejto otázky ešte zvyšuje neskutočná moc, ktorú nám dávajú biotechnológie a informačné technológie. Ako naložíme so všetkou tou mocou?

Skôr ako si odpovieme na túto otázku, musíme sa podrobnejšie pozrieť na hladomor, epidémie a vojny. Tvrdenie, že ich máme pod kontrolou, sa môže zdať mnohým poburujúce, mimoriadne naivné alebo možno až cynické. Ako k tomu prídu miliardy ľudí, ktorí musia žiť sotva z dvoch dolárov denne? A čo epidémie AIDS v Afrike alebo vojny v Sýrii či Iraku? Skôr než sa začneme zaoberať programom ľudstva na nadchádzajúce desaťročia, pozrime sa, ako svet vyzeral na začiatku dvadsiateho prvého storočia.