Hrozivá, ale úžasná! Detektívka roka je tu ... O tejto knihe nebudete môcť prestať hovoriť.

Jedno mŕtve telo, šesť obetí...

William Fawkes, s prezývkou Wolf, bol postavený mimo služby, pretože zúrivo napadol podozrivého, ktorého súd zbavil viny, a práve ho rehabilitovali. Detektív, ktorý je ešte stále pod dohľadom psychiatra, sa konečne po štyroch rokoch vracia do práce. Nevie sa dočkať, kedy bude poverený na vyšetrovanie ďalšieho veľkého prípadu. Detektívka Emily Baxterová, Wolfova bývalá partnerka, ho zavolá na miesto činu, kde pred sebou vidí mŕtvolu, ktorá sa skladá z častí tiel šiestich obetí, ktoré vrah zošil dohromady ako bábku. Tento zločin je prípad, o ktorý sa okamžite zaujímajú médiá. Dostane výstižné označenie Handrová bábika.

Fawkes dostane za úlohu obete identifikovať. Situácia sa skomplikuje, keď jeho bývalá manželka a reportérka dostane od anonyma fotografie z miesta činu spolu so zoznamom ďalších šiestich mien a dní, kedy páchateľ plánuje vraždiť.

Posledné meno na zozname je Fawkesovo!

Baxterová a jej terajší partner Alex Edmunds sa snažia prísť na to, čo spája všetky obete, skôr ako vrah začne znova vraždiť. Keď však Fawkes uvidí na zozname svoje meno, ozve sa v ňom temná spomienka a obáva sa, že prípad nejako súvisí s jeho minulosťou. Neľútostné boje medzi políciou a vraždiacim monštrom sa môžu začať!

Handrová bábika (v origináli Ragdoll) sa stala celosvetovým čitateľským hitom, preloženým do viac ako tridsiatich jazykov.

Marián Šidlík číta z knihy Daniela Colea - Handrová bábika:

Ukážka z knihy:

Prológ
Pondelok 24. mája 2010

Samantha Boydová podliezla vratkú policajnú zábranu a zdvihla oči k soche bohyne spravodlivosti Justície, zdobiacej smutne preslávenú budovu londýnskeho súdu Old Bailey. Mala sa stať symbolom sily a bezúhonnosti, no Samantha v nej teraz videla to, čím naozaj bola: rozčarovanú a zúfalú ženu, pripravenú skočiť zo strechy na chodník. Samantha považovala za správne, že na rozdiel od ostatných sôch Justície roztrúsených po celom svete táto nemala zaviazané oči - slepá spravodlivosťʻ bola naivná predstava, najmä v súvislosti s rasizmom a korupciou v policajných kruhoch.
Všetky okolité cesty a stanice metra znovu zatvorili pre kŕdeľ novinárov, ktorí sa tam usadili, čím absurdne zmenili rušnú oblasť centrálneho Londýna na chudobnú štvrť obývanú príslušníkmi strednej triedy. Medzi prázdnymi obalmi potravín povaľujúcimi sa na zemi vynikali logá obchodných reťazcov Marks & Spencer a Pret A Manger. Dizajnérske spacie vaky ich majitelia poskladali, aby urobili miesto bzučiacim holiacim strojčekom. Jeden muž sa márne snažil pomocou skromnej cestovnej žehličky zahladiť skutočnosť, že spal so svojej jedinej košeli a kravate.

Výrazne meškajúca Samantha sa nesmelo prepletala davom. Počas šesťminútovej chôdze z Chancery Lane sa spotila a platinové vlasy sa jej uvoľnili z drdola, ktorý si vyčesala v márnom úsilí zmeniť svoj zovňajšok. Tlač už v prvý deň súdneho pojednávania kompletene identifikovala jeho účastníkov. Po štyridsiatich piatich dňoch sa Samanthina fotografia pravdepodobne objavila vo všetkých významných svetových denníkoch. Raz musela dokonca zavolať políciu, lebo mimoriadne vytrvalý reportér ju prenasledoval až domov do Kensingtonu a odmietol odísť. Kráčala ďalej so sklonenou hlavou, aby nepritiahla ďalšiu nežiaducu pozornosť.

Križovatku na Newgate Street pretínali dve kľukaté čiary, vedúce od nedostatočného počtu prenosných toaliet na jednej strane a od exoticky pôsobiaceho Starbucksu na druhej. Samanthu zachytil dav ustavične krúžiaci medzi oboma miestami. Horko-ťažko sa od neho oddelila a zamierila k policajtom strážiacim pokojnejší bočný vchod súdnej budovy. Keď neúmyselne vošla do záberu jednej z desiatok bzučiacich kamier, malá žena jej zlostne vynadala po japonsky.
„Posledný deň,“ pripomenula si v duchu Samantha, keď unikala pred prívalom nezrozumiteľných nadávok. Ak vydrží ešte osem hodín, jej život sa vráti do normálnych koľají.

Predo dvermi si neznámy policajt prezrel Samanthin preukaz a potom podstúpila dobre známy proces. Odložila si všetky osobné predmety do úschovy, vysvetlila ochrankárovi, že si nemôže stiahnuť z prsta zásnubný prsteň, keď sa rozjačal detektor kovov, a trápila sa pre fľaky od potu, kým ju prehľadával, či pri sebe nemá zbraň. Napokon prešla prázdnymi chodbami, aby sa pripojila k zvyšným jedenástim porotcom a vypila si s nimi šálku vlažnej instantnej kávy.
Vzhľadom na obrovskú pozornosť svetových médií a na incident, ktorý sa odohral v Samanthinom dome, prijali bezprecedentné opatrenie. Rozhodnutie o izolovaní porotcov od okolitého sveta však vyvolalo rozhorčenie verejnosti, lebo suma za ich ubytovanie v hoteli, na ktorú sa poskladali daňoví poplatníci, sa vyšplhala na desaťtisíce libier. Po necelých dvoch mesiacoch sa obľúbenou témou ranných rozhovoroch stali bolesti chrbta spôsobené nekvalitnou hotelovou posteľou, jednotvárny nočný jedálny lístok a nedostupnosť toho, čo porotcom chýbalo najviac: manželiek, detí a záverečnej epizódy poslednej série televízneho seriálu Stratení.

Keď súdny uvádzač konečne prišiel po porotu, medzi jej členmi nastalo rozpačité ticho, ktoré až dovtedy maskovali banálnym táraním. Predseda poroty, starší muž menom Stanley, ktorého vymenovali ostatní porotcovia – zrejme len pre jeho neuveriteľnú podobnosť s Gandalfom –, pomaly vstal a odviedol ich z miestnosti.

Súdnu sieň číslo jeden, pravdepodobne najslávnejšiu na svete, používali len na pojednávania najzávažnejších trestných prípadov. Stredom záujmu sa tu stali a zo svojich ťažkých hriechov sa tu zodpovedali také hrôzostrašné celebrity ako Crippen, Sutcliffe a Dennis Nilsen. Veľkým stropným oknom s nepriehľadným sklom do nej prenikalo umelé svetlo a dopadalo na tmavé drevené obloženie stien aj na zelené kožené čalúnenie.

Keď si Samantha sadala na svoje miesto v prednom rade najbližšie k lavici obžalovaných, uvedomila si, že biele šaty, ktoré si sama navrhla, sú jej trochu prikrátke. Položila si súdny spis na kolená, čím sklamala chlipného starca, ktorý v prvý deň niekoho takmer pošliapal v zúfalom úsilí obsadiť miesto vedľa nej.

Na rozdiel od známych súdnych siení v amerických filmoch, kde odporca v elegantnom obleku sedí pri stole spolu so svojimi právnikmi, na súde Old Bailey obvinený čelil tej zastrašujúcej miestnosti sám. Malé, ale nápadné sklené tabule postavené okolo vyvýšenej lavice obžalovaných ešte posilňovali dojem, že ľudia sediaci vnútri predstavujú pre zvyšok súdnej siene vážnu hrozbu.

Človeka považovali za vinného, kým sa nepreukázala jeho nevina.

Rovno oproti lavici obžalovaných, po Samanthinej ľavej ruke, stála lavica porotcov. Na stene za prostredným kreslom, ktoré v priebehu celého procesu zostalo prázdne, visel kráľovský erb s mečom so zlatou rukoväťou. Tímy súdnych úradníkov, obhajcov a štátnych žalobcov obsadili stred súdnej siene. Na vyvýšenej galérii pre verejnosť sa tlačili vzrušení diváci so skleným pohľadom, ktorí dlho táborili na ulici, aby si zabezpečili miesto v posledný deň tohto mimoriadneho procesu. V jej zadnej časti, na zabudnutých laviciach pod galériou, sedela rôznorodá skupina nadbytočných ľudí, ktorých aktívne zapojenie do súdneho pojednávania bolo neisté - znalci, ktorých by právnici mohli predvolať, ale pravdepodobne to neurobia, rôzni súdni úradníci a, pravdaže, zatýkajúci policajt ako ústredná postava celého sporu, detektív s prezývkou Wolf – William Oliver Layton-Fawkes.

Preložila Jana Seichertová

O autorovi

Daniel Cole pracoval ako záchranár a neskôr ako člen Kráľovskej spoločnosti na ochranu zvierat pred krutosťou (RSPCA). V poslednom čase pracuje pre dobročinný Kráľovský národný záchranný inštitút (RNLI).

Handrová bábika (Ikar, 2017) je jeho prvý román. Cole žije v anglickom meste Bournemouth.