Dušan Kováč

Dušan Kováč je renomovaný slovenský historik špecializujúci sa na dejiny Slovenska a strednej Európy v 19. a prvej polovici 20. storočia, ktorý si získal uznanie aj ako spisovateľ, autor rozhlasových a televíznych hier. Je unikátny kombináciou vedeckého prístupu a literárnej tvorby, vďaka čomu prináša hlboký historický vhľad aj širšej verejnosti. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria monografie Dejiny Slovenska (2007) a Bratislava 1939 – 1945 (2006), ktoré sú považované za kľúčové príspevky k pochopeniu slovenských dejín počas kľúčových historických období. Okrem toho je autorom biografických kníh o osobnostiach ako M. R. Štefánik a T. G. Masaryk, čo podčiarkuje jeho všestranný prístup k národnej histórii. Za svoju prácu získal viacero ocenení a pôsobil na významných vedeckých pozíciách vrátane riaditeľa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Je tiež členom medzinárodných historických spoločností, čo potvrdzuje jeho význam v akademickej obci nielen doma, ale aj v zahraničí.

 

Životopis autora »

Dušan Kováč sa narodil 3. januára 1942 v Humennom, kde prežil svoje detstvo a mladosť. V rokoch 1956 až 1959 navštevoval Jedenásťročnú strednú školu v Humennom, ktorá ho formovala v jeho záujme o históriu. Následne študoval históriu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a štúdium ukončil v roku 1964. Výchova a vzdelanie v tomto období výrazne ovplyvnili jeho záujem o slovenské a stredoeurópske dejiny. Kováčovu kariéru odštartovala práca stredoškolského učiteľa v Partizánskom a Bratislave v rokoch 1965 až 1968, kde zároveň publikoval svoje prvé literárne texty v študentskom časopise Cesta mladých. Už v tejto fáze prejavoval záujem o písanie nielen odborných, ale aj literárnych textov. Po ukončení učiteľskej kariéry sa stal vedeckým pracovníkom v Ústave dejín európskych socialistických krajín Slovenskej akadémie vied, kde pôsobil od roku 1968 a neskôr ako riaditeľ Historického ústavu SAV. V tejto dobe sa venoval výskumu slovenskej histórie, spolupracoval s viacerými vedeckými komisiami a podieľal sa na tvorbe stredoškolských učebníc dejepisu. Kováčova tvorba sa sústreďuje na historické obdobia 19. a prvej polovice 20. storočia, pričom jeho štýl kombinuje prísnu vedeckú analýzu s prístupnou formou, čo dokazuje jeho monografia Dejiny Slovenska alebo publikácia Bratislava 1939 – 1945. Okrem odborných diel vydal aj básnickú zbierku Zväčšeniny (1973) a prozaické knihy ako Prevteľovania (1971) či Medzi vlkom a hmlou (1991). Významné úspechy Dušana Kováča sú vyjadrené jeho pôsobením v vedeckých inštitúciách, členstvom v Kráľovskej historickej spoločnosti v Londýne a viacerými ocenenými publikáciami, ktoré boli preložené aj do cudzích jazykov. Jeho prínos k histórii Slovenska je vnímaný ako neoceniteľný a trvalo ovplyvňuje akademický aj populárny pohľad na slovenskú minulosť.