Klienta (alebo lepšie povedané Za zatvorenými dverami, ako sa príbeh pôvodne volal) som čítala už na Wattpade. Musím sa však priznať, že vtedy mi prišiel najslabší z autorkiných diel. Tým nechcem povedať, že by bol zlý, to vôbec nie, ale jej ďalšie príbehy ma jednoducho chytili viac. Je však možné, že to bolo spôsobené tým, že príbeh som čítala po kapitolách, ktoré neraz vychádzali aj s väčším časovým odstupom, pretože teraz, keď som ho v podstate stiahla za pár hodín, som si ho užila oveľa viac. Olívia má skvelý a povedala by som aj jedinečný štýl písania, dokáže sa vyhrať so slovami, čo jej príbehom dodáva osobité čaro. Aj Klient sa v podstate čítal sám, necelých 370 strán mi len tak ubehlo pod prstami. Eva bola iná než autorkine predošlé hlavné hrdinky. Áno, mala aj svoju citlivú, ustráchanú stránku, no zároveň bola ráznejšia, drzejšia, odvážnejšia, impulzívnejšia. Povedala by som, že bola plná kontrastov, najmä čo sa týka jej správania v práci a jej správania v súkromí. Najskôr som nechápala, prečo robí to, čo robí, no postupne som jej dokázala lepšie porozumieť a nájsť si k nej cestu. Aby som bola úprimná, Toma som zo začiatku vôbec nemusela. Rozumela som motivácii jeho konania, ale to, čo si vymýšľal pre Evu, bolo miestami už za čiaru. Nehovorím, že to bolo neviniatko, ale takéto niečo si naozaj nezaslúžila. Páčilo sa mi, ako autorka vykreslila jeho vnútorný konflikt medzi túžbou po pomste a výčitkami svedomia. Nebol to zlý chalan, len niekedy skôr konal ako premýšľal. Obľúbila som si jeho najlepšieho kamaráta. Denis mi svojou bláznivou povahou pripomínal Neila a na jeho hláškach a blbnutí som sa dobre bavila. Romantická linka nebola nejak výrazná a vyvíjala sa pomaly, tentokrát dostali prednosť iné zápletky ako túžba po pomste, intrigy, tajomstvá či nebezpečenstvo. V tomto smere si budeme musieť počkať na druhú časť.