Vo voľnom pokračovaní legendárneho románu Tajomstvo Dračej steny sa naši známi hrdinovia z Atómovej Lehoty vyberú na výlet do hôr. Keď sa skalný kopec začne ponárať do tmy, okrem svetielok svätojánskych mušiek si kamaráti všimnú aj iné, veľmi nezvyčajné svetlo. V kroví objavia sedem kociek, ktoré ukrývajú modrý oheň.

Deti netušia, že vďaka magickej sile týchto záhadných predmetov sa nečakane prenesú na inú planétu. Bezútešnú a spustnutú, temnú a upršanú. Je to veľmi stará zem, kde kedysi prišlo k obrovskej katastrofe. Hrdinovia postupne odkrývajú hrozné tajomstvá a ich dobrodružstvo sa zmení na nebezpečný boj o život. Popri vlastnej záchrane však neváhajú poskytnúť pomoc aj mimozemským priateľom, ktorí žijú pod nadvládou despotických vládcov.

Známy fantasticko-dobrodružný román so silným ekologickým odkazom je vhodný pre deti od 11 rokov. Vychádza v novej redakčnej, obrazovej aj grafickej úprave. Autor Jozef Žarnay (nar. 1944 v Humennom, žije v Prešove) patrí k najvýznamnejším postavám tvorby pre deti a mládež. Jeho knihy ovplyvnili čitateľov viacerých generácií.

Ukážka z knihy

Predohra

Čosi nebolo v poriadku. Dážď síce šumel rovnako vytrvalo ako vždy, no to bolo azda jediné, čo ostalo po starom. „Počul si?“ Starší z dvojice sklonil fakľu k zemi a štyri oči sa vpili do rednúcej tmy. „Otec! Čo sa robí?“ znepokojil sa mladší.

„Prečo sa tak oteplilo?“ Starec neodpovedal. Zaboril zahrotený koniec fakle do rozmočenej pôdy a začal liezť na neďaleké skalisko. Jeho spoločník sa bez váhania pustil za ním. Škriabať sa potme na šmykľavé a hladké bralo nebola nijaká hračka, ale obaja rýchlo dosiahli cieľ.

„Otec!“ Mladší dorazil nahor prvý a v jeho výkriku sa chvela hrôza. Pokiaľ starec nahmatal okraj vrcholovej plošiny, aby sa na ňu s veľkým úsilím vyšvihol, prvolezcovi sa vydral z hrdla jačavý škrek. Kým sa starý muž vzpriamil, telo chlapca sa rútilo strminou a lámalo vetvičky porastu.

„Ó, Okarus!“ Starec sa neobzrel dolu. Jednak s určitosťou vedel, že jeho syn je beznádejne mŕtvy, a jednak pre voľačo iné. Hľadel na Zakázanú rovinu. „Pri Okarusovi!“ Vzhľad okolia sa zmenil. Tma ustúpila čudesnému svetlu, vyžarujúcemu zdanlivo spod zeme.

„Pri veľkom Okarusovi…“ vydýchol muž do tretice. Už videl, že zvláštne svetlo nevyžaruje z trávy, ale zo siedmich bodov, ktoré odjakživa mŕtvo stoja v strede Zakázanej roviny – zo siedmich Veľkých hrotov. Teraz sa však na ich mieste objavilo niečo celkom iné. Sedem jagavých kociek vysielalo strašidelné modravé svetlo a medzi nimi rýchlo narastal strieborný strom.

„Modrá!“ zachripel starec a zakryl si oči dlaňami. „Modrá farba! Oslepnem! Videl som modrú farbu!“ Šmaril sa na plošinku a telo sa mu roztriaslo od úzkosti. Dlho ležal nehybne a navrával si, že všetko sa mu iba zdá. Potom máličko zdvihol hlavu.

„N … nie!“ Nevídaný jav nezmizol. Naopak, kocky žiarili tak intenzívne, že mužove ruky začali vrhať na piesok tieň. „Nie!“ Zaboril tvár do piesku, zaryl nechty hlboko do zeme a bez toho, aby pozrel pred seba, začal štvornožky cúvať. So zažmúrenými očami dosiahol okraj plošiny, a keď zacítil pod špičkami nôh prázdno, začal sa spúšťať dolu. Bez jediného pohľadu na mŕtveho sa dal na útek.