Vo vlnách vidno všade, odkedy vyšla. Konečne som sa k nej dostala aj ja. Jediným mínusom, čisto subjektívnym, knihy je absentujúca chémia medzi postavami. Každý to, samozrejme, môže vnímať inak, takže smelo do čítania, priatelia. Ak máte radi romantickú linku s témou bratov najlepší kamarát/kamošova sestra, Vo vlnách si nenechajte ujsť. Všetko (u mňa až na tú vzájomnú príťažlivosť) bolo fakt uveriteľné. Liline ťažké detstvo, ochranársky brat s kamošmi, úsilie vynaložené byť lepším ako ju zaškatuľkovali v malom meste, vyhrávať, tvrdo na sebe makať a tak trochu zabudnúť naozaj žiť. Pravým opakom Lily je Hugh. Pochádza z veľkej milujúcej rodiny- ja jeho rodinu a šibnutých, do všetkého sa starajúcich súrodencov zbožňujem! Síce som rada za svojich, ktorí mi ani poriadne nenapíšu ako je rok dlhý(asi som si len zvykla na naše vlažné vzťahy). Udivuje ma výchova/životný štýl, keď si do domu pozvete na večeru kopec cudzích ľudí a ak sa niekto povracia, ešte z toho spravíte zábavnú historku. Ja by som sa určite zmenila na vyvádzajúcu hysterku :D ale presne pre toto milujem knihy. Aj zvracajúceho hosťa si viem užiť… kniha toho znesie oveľa viac ako ja. Laura píše veľmi fajn, nenáročne, stránky pod rukami ubúdajú jedna radosť. Veľmi pekne písala o závislosti. Zabŕdla aj do témy, prečo u jednej z postáv prepukla a tým poukázala na to, že za akúkoľvek závislosť si človek sám nemôže. Je to choroba, spôsob, akým sa ľudia snažia vyrovnať so životnými nástrahami. Je skvelé mať niekoho, kto chce človeku so závislosťou pomôcť aj v prípade, kedy bude výsledok neistý. Každá pomoc sa ráta- neskúsiť nič neznamená vyhnúť sa sklamaniu. Lila je skvelá ženská hrdinka a naozaj mi ľúto tej napísanej chémie, ktorá ale citmi ku mne nedorazila. Áno, Pavlov o nej písala dosť, ale ten “chtíč” zostal len na papieri. Mám radšej, keď ma city z knihy zasiahnu ako tsunami. Vtedy je to pre mňa to pravé orechové. Možno na budúce. Už sa veľmi teším.