Vďaka názvu knihy a obálke som sa tešila na romantický príbeh plný zimnej a vianočnej atmosféry (akým bola aj autorkina predchádzajúca kniha Vianočná láska). Musím však povedať, že som zostala trochu sklamaná. Príbeh ako taký bol príjemný, taká romantická oddychovka, ktorá sa dobre čítala, ale… kde boli tie spomínané Vianoce? Tých tu bolo naozaj veľmi málo. Áno, párkrát sa spomenulo, že sa blížia sviatky alebo že napadol sneh a raz boli naši hrdinovia na vianočných trhoch, ale to je asi tak všetko. Vianočnú atmosféru mal len záverečný epilóg. Viem, že za sklamanie si môžem sčasti aj sama, keďže som si v hlave vytvorila už vopred určitú predstavu a do čítania som sa púšťala s istými očakávaniami, ale čo iné sa dá očakávať od knihy VIANOCE v Paríži? Z tohto dôvodu sa mi ani nedarilo si čítanie poriadne užiť. Ako som však už spomenula, samotný príbeh nebol zlý, len som od neho nedostala to, s čím som počítala. Carys bola priateľská a dobrosrdečná mladá žena, z ktorej vyžarovala pozitívna energia a ľahko si dokázala získať sympatie ľudí vo svojom okolí. Dokázala sa tešiť aj z maličkostí a snažila sa si užívať život plnými dúškami. Mala za sebou náročné obdobie a potrebovala na chvíľu zmeniť vzduch, vyčistiť si hlavu a prísť na iné myšlienky. Z Mata mám trochu zmiešané pocity. Zo začiatku mi bol sympatický a páčil sa mi najmä jeho vzťah so staršou susedkou, ktorej nikdy neváhal podať pomocnú ruku. Bolo mi tiež ľúto, ako sa k nemu správal otec, pre ktorého nikdy nebol dosť dobrý a neustále ho za niečo kritizoval a vysmieval sa mu. Potom však urobil niečo, čomu na jednej strane rozumiem, na druhej ma to však zamrzelo a asi aj tak trochu sklamalo. Romantická linka bola taká nenásilná a milá. Títo dvaja sa pomaličky oťukávali a zbližovali, až som sa nad nimi neraz prihlúplo usmievala. Obaja však mali aj jednu nepeknú vlastnosť - určité veci pred sebou tajili a dá sa povedať, že sa navzájom klamali. Miestami by som na nich najradšej nakričala, nech sa už konečne otvorene porozprávajú. Páčilo sa mi prostredie francúzskej kaviarne, najmä to, ako si Carys hľadala cestu k zamestnancom (s niektorými to naozaj nemala jednoduché) a ako postupne spolu kaviareň zveľaďovali. Vytvorila sa nám tu taká sympatická skupinka ľudí, ktorá kaviarni dodala priateľskú, domácku atmosféru.