Overená dvojica Penelope Ward a Vi Keeland prišla s ďalšou novinkou, ktorú som si nemohla nechať ujsť. Druhý diel série Pravidla randění sa niesol v téme od priateľstva k láske, sestra najlepšieho kamaráta/bratov najlepší kamarát, ,,zakázaný" vzťah. Z príbehu mám trochu zmiešané pocity. Začiatok ma bavil, stred trochu stratil šťavu a záver bol emotívny. Nehovorím, že to nebola fajn oddychovka, ale autorky majú aj lepšie knihy. Knihe by asi neuškodilo, keby mala o niečo menej strán. Holdena som si hneď obľúbila. Bol to taký ,,frajírek", ktorý vedel, ako pôsobí na ženy, čo často využíval. Občas bol pekne arogantný a jeho ego poriadne vysoké, ale inak to bol dobráčisko, ktorý by pre svojich blízkych urobil prvé i posledné. Zdalo sa, že nič neberie vážne, ale opak je pravdou. Z hlavnej dvojice mi rozhodne sadol viac. Lala mi zo začiatku pripadala ako inteligentná mladá žena s priateľkou povahou a dobrým srdcom. Musím však povedať, že postupne ma začala svojim správaním hnevať. Niekedy som mala pocit, že vôbec nevie, čo vlastne chce. Miestami sa mi naozaj nepáčilo, ako sa správala k Holdenovi. Áno, nebolo to žiadne neviniatko, ale takéto zaobchádzanie si nezaslúžil. Títo dvaja boli do seba zaľúbení už od detstva, no nikdy si o svojich citoch nepovedali. Ich láska bola vystavená mnohým prekážkam, no občas si to všetko sami úplne zbytočne komplikovali. Pritom by stačilo sa len otvorene porozprávať a nenechávať si všetko pre seba a domýšľať si veci. Najskôr to medzi nimi poriadne iskrilo a ja som si užívala ich vzájomné doberanie, potom prišla časť, kedy sme sa točili v tom istom kruhu a naši hrdinovia robili jednu chybu za druhou, až prišli záverečné kapitoly, kedy sa mi tlačili slzy do očí.