Druhý diel série Chlapci z Jackson Harbor sa niesol v téme od priateľstva k láske. Opäť to bola príjemná romantická oddychovka, ktorá sa v podstate čítala sama, no musím povedať, že jednotka sa mi páčila viac. Jakea som si obľúbila už v prvej časti a teraz sa mi len potvrdilo, že je to chlap s hlavou i srdcom na správnom mieste, ktorý by pre svojich milovaných urobil prvé i posledné. Bol pre mňa ťahúňom celého príbehu. Zbožňujem jeho veľkú rodinu, z ktorej je cítiť láska a súdržnosť. Baví ma hlavne to ich neustále doberanie, súrodenci si nenechali ujsť ani jedinú príležitosť, kedy by si zo seba mohli robiť srandu. Ava bola dosť poznačená správaním svojho otca. Vždy mal na ňu privysoké nároky a nič, čo kedy urobila, mu nebolo dobré. Bola by sa aj rozkrájala, len aby ho potešila, no pochvaly sa takmer nikdy nedočkala. Túto traumu si so sebou niesla už od detstva a ani teraz, keď už bola dospelá, sa to nezlepšilo. Bola to dobrosrdečná žena, vyžarovala z nej pozitívna energia, ale priznám sa, že v niektorých situáciách som nedokázala pochopiť jej správaniu. Čo sa týka romantickej linky, tam mám trochu zmiešané pocity. Jakeovi som verila, že bol do Avy už roky (tajne) zaľúbený. Z jej strany som približne trištvrte príbehu nič také necítila. Áno, mala ho rada ako najlepšieho kamaráta, ale žeby ho ľúbila? Na mňa to tak nepôsobilo. Nepáčilo sa mi, ako sa k nemu miestami správala. Jednoducho si niečo vzala do hlavy a muselo byť po jej, jeho názory príliš nebrala do úvahy, len ho postavila pred hotovú vec. Toto si nezaslúžil, vtedy by som ho najradšej objala. Bolo potrebné, aby viac popracovali na vzájomnej komunikácii. Napriek mojim výhradám som im však držala palce, aby si k sebe konečne našli cestu.