Zbožňujem príbeh Sage a Lucu, predovšetkým jednotku Nedotýkej se mě, preto ma veľmi potešilo, keď som sa dozvedela, že autorka sa rozhodla v sérii pokračovať. Priznám sa, že anotáciu Nezapomeň na nás som ani poriadne nečítala, hneď som vedela, že si knihu budem chcieť prečítať. Autorka ma ani tentokrát nesklamala, aj keď musím povedať, že prvé dve časti boli o kúsok lepšie. April som si obľúbila už v predchádzajúcich dieloch, keď podala Sage pomocnú ruku a bola pre ňu oporou v ťažkých časoch. Bolo to mladé dievča so srdcom na správnom mieste, čo sa ukázalo aj teraz. Prišla so zaujímavým projektom, pomocou ktorého sa snažila pomôcť študentom, ktorí na tom neboli finančne dobre. O to viac mi bolo ľúto, ako sa k nej správala vlastná mama, vždy, keď sa objavila na scéne, som mala chuť knihu zahodiť niekam poriadne ďaleko. Pre Gavina mi pukalo srdce, no zároveň by som ho miestami najradšej prefackala, aby sa konečne spamätal a dovolil ostatným, aby mu pomohli a boli tu preňho. Bolo jasné, že ho niečo veľmi trápilo, ale odmietal prezradiť dôvod a zdôveriť sa. Uzatváral sa do seba a pred kamarátmi sa snažil tváriť, že sa nič nedeje. Mala som určitú predstavu, no celú pravdu sme sa dozvedeli až v posledných kapitolách. Romantická linka sa vyvíjala dosť pomaly, ale nevadilo mi to, vzhľadom na to, aké to medzi April a Gavinom bolo, to je pochopiteľné. Veľmi som bola zvedavá, čo sa medzi nimi v minulosti stalo, keď sa zrazu takto odcudzili. Držala som im palce, aby si k sebe opätovne dokázali nájsť cestu. Záverečná dráma ma neprekvapila, tak nejak som to od začiatku očakávala. Čo ma však prekvapilo bol samotný koniec. Celý čas som si myslela, že príbeh April a Gavina má len jednu knihu, no zrejme som si to pred čítaním mala lepšie pozrieť, keďže znovu ide o dvojdielne prekračovanie. Z tohto dôvodu som na konci zostala stáť s otvorenými ústami, pretože opäť sa všetko skončilo v tom najhoršom možnom momente. Dúfam, že pokračovanie vyjde čo najskôr.