Zamilovať sa im trvalo šesť letných prázdnin.
Rozísť sa len chvíľu.
Postačí im víkend na to, aby všetko napravili?

Vraví sa, že všetko plynie, a od chvíle, keď Persephone Fraserová pred viac než desiatimi rokmi urobila najväčšiu chybu svojho života, pravdivosť tejto vety pocítila na vlastnej koži. Kedysi zvykla letné mesiace tráviť rozprávkovo, na brehu jazera. Dnes žije v modernom mestskom byte, stretáva sa s priateľmi a od všetkých si udržuje bezpečný odstup.

Teda, až kým neodpovie na náhly telefonát a srdce sa jej nerozbehne späť do Barry's Bay, obežnej dráhy Sama Floreka – muža, bez ktorého nechcela žiť.

Počas šiestich letných prázdnin, plných hmlistých popoludní pri vode, teplých nocí, keď so Samom pracovali v reštaurácii jeho rodiny a krčili sa nad knihami – on nad lekárskymi učebnicami a ona nad rozpracovanými hororovými poviedkami –, sa stali nerozlučnými. Ich kamarátstvo sa zmenilo na niečo dychberúce, lenže nakoniec sa rozpadlo na márne kúsky.

Keď sa Percy vráti k jazeru na pohreb Samovej matky, ich puto je nepopierateľné, tak ako kedysi. Lenže kým sa Percy nepostaví tvárou v tvár svojim dávnym rozhodnutiam a rokom, keď sa za ne trestala, ona ani Sam nezistia, či je ich láska mocnejšia než najväčšie chyby z minulosti.

Príbeh je vyrozprávaný v priebehu šiestich rokov a jedného víkendu. Každé ďalšie leto je hlboký, pútavý a nostalgický príbeh o láske, ľuďoch a voľbách, ktoré poznačia celý náš život.

Ukážka z knihy: 

Myslím na to, ako Sue sama vychovala dvoch chlapcov a zároveň viedla Tavernu, spomínam na prvé stretnutie, keď prišla do našej chaty a ubezpečovala mojich oveľa starších rodičov, že Sam je dobré dieťa a že ona na nás dvoch dozrie. Pamätám sa, ako ma učila odniesť tri taniere naraz a ako mi prízvukovala, aby som reči chlapcov, vrátane jej dvoch synov, pustila jedným uchom dnu a druhým von.

„Bola... všetkým,“ dodala som. „Bola skvelá matka.“

„To bola. Viem, že v detstve pre teba veľa znamenala. Preto vlastne volám,“ odvetil Charlie váhavo. „Pohreb bude v nedeľu. Viem, že je to už dávno, ale myslím, že by si tam nemala chýbať. Prídeš?“

Dávno? Dvanásť rokov. Dvanásť rokov, odkedy som prišla na sever, kde som sa cítila doma oveľa viac než kdekoľvek inde. Dvanásť rokov, odkedy som skočila rybičku do jazera. Dvanásť rokov, odkedy sa môj život začal veľkolepo rúcať. Dvanásť rokov od môjho posledného stretnutia so Samom.

Lenže existuje len jediná možná odpoveď.

„Samozrejme.“