Dávna kliatba jej chce vziať dcéru. Aby ju zachránila, musí prekonať hranice času a priestoru.

Danielina dospievajúca dcéra Ema je psychiatrická pacientka. Rôzne kombinácie liekov však nezaberajú a jej stav sa zhoršuje. Ema tvrdí, že nie je blázon. Je presvedčená, že jej sny, halucinácie a bludy sú odrazom niečoho, čo sa udialo v minulosti.

Nikto jej neverí – lekári, súrodenci ani rodičia, ktorí sa s nádejou obracajú k modernej medicíne. Tá však neprináša zlepšenie ani odpovede.

Po Eminom pokuse o samovraždu je Daniela v koncoch a v hlave sa jej vynára čoraz viac otázok: Prečo lekári nedokážu nastaviť Eme účinnú liečbu? Čo ak Ema vidí niečo, čo sa naozaj stalo? A kto je to dievča, ktoré pred jej očami zas a znova umučia?

Udalosti, ktoré nasledujú, naplnia Danielu zúfalou túžbou pomôcť dcére, a keď všetky rozumné cesty zlyhajú, siahne aj po tých zdanlivo nezmyselných.

Daniela začne prekračovať hranice – morálky, zákona, vlastného tela, priestoru i času, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby jej dieťa prežilo.

Ukážka z knihy:

Zo spánku ma vytrhne neľudský vreskot.

Hlasný a prenikavý.

Bezbrehé vrieskanie plné hrôzy a utrpenia.

Bez zaváhania vyletím z postele a bežím do vedľajšej izby.

Ema sa zmieta na matraci, oháňa sa rukami a kope nohami v boji s neviditeľným protivníkom.

Skočím na ňu a kolenami jej obopnem telo, aby som ju aspoň čiastočne znehybnila, a vrazím jej silnú facku.

Kruté? Áno.

Účinné? Áno.

Precitne a uprie na mňa uslzené oči.

„Mami? Mami?' vzlykne a celá sa roztrasie.

Ľahnem si vedľa nej a objímem ju. Tíšim ju, až kým vzlyky neprejdú do tichého posmrkávania.

„Mala taký strach, mami. Tak hrozne sa bála. Srdce jej búšilo opreteky. Cítim to. Cítim jej hrôzu.“