Nekonečné lány hortenzií, opuncie pokrývajúce divoké útesy, veľryby tiahnúce úžinou a vinohrady dotýkajúce sa obzoru. Navštívte Madeiru, rozprávkovo krásny ostrov uprostred Atlantiku a ponorte sa do príbehu nečakanej lásky a nevšedného priateľstva.

Anna je krehká tridsiatnička, pracovitá a nadmieru zodpovedná, s láskou sa starajúca o syna Filipka, ku ktorému nebol osud veľmi priateľský. Ich život plynie v zabehnutých koľajach, no začína byť až príliš monotónny a všedný. Obom čosi chýba, obaja túžia po zmene. A tak v momente, keď sesternica Majka ponúkne Anne prácu v romantickom hoteli Portao do Mar, priletia na kúzelnú Madeiru, ktorá sa stane ich osudom. Anna a Filip tu spoznávajú nielen krásy ostrova, ale aj Johna Glandyho, majiteľa hotela a rodinného vinárstva Glandys, a jeho otca, pána Alberta. A tu sa rodí láska a silné priateľstvo, ktoré nezlomí ani závan číhajúcej smrti.

Nechajte sa prekvapiť príbehom, z ktorého cítiť búšiace more, vôňu leta a hortenzií. Madeira je predsa sen. Sen ukrytý v príbehu.

Ukážka z knihy: 

Anna s radosťou súhlasila.

Vystúpili z auta, prešli cez plytký výmoľ a vydali sa k jednej z veterných turbín, črtajúcej sa v diaľke pomedzi oblakmi hmly. Napriek tomu, že jemne mrholilo, vzduch bol teplý a kvapky, ktoré im pristávali na oblečení, okamžite schli. Anna sa cítila ako v rozprávke. Mäkký mach pod nohami, papradie a vres ju nadchýnali, zatiaľ čo hmla plaziaca sa popri zemi sa jej videla byť živá a tajomná. Ramená turbíny v hustom opare pripomínali obrovské praveké zviera a osamelé stromy záhadné pokrivené postavy. Plošina oplývala magickou atmosférou, vnárala sa jej do podvedomia, hypnotický ju nabádala postupovať čoraz dälej.

„Chodievam sem, keď si potrebujem vyčistiť hlavu,“ prerušil ticho John.

„Ani sa vám nečudujem.“

„Aj ked...“ zarazil sa. „Vlastne som tu dávno nebol. Naposledy po rozvode.“

Anna si vzdychla. „To poznám,“ odvetila. Zabudla však dodať, že ona po rozvode nemala poruke takéto magické miesto ani čas na čistenie hlavy. Musela sa starať o chorého syna a dostať ho z najhoršieho. Johnov život v pohodlí a prepychu bol na milé vzdialený jej náročnej každodennosti.

„Ste šťastná, Anne?“

Jeho otázka ju zaskočila. Spomalila, z čela si odhrnula neposlušný prameň vlasov. „Na to nie je ľahká odpoveď. Svoj život vnímam ako sled dní, ktoré sú vyplnené prácou a starostlivosťou o syna trpiaceho hemofíliou. Som šťastná, keď sa vráti zo školy s úsmevom na tvári, keď sa nezraní, srší energiou a dobrou náladou,“ rozhovorila sa. „A som smutná, keď si uvedomím, že začal dospievať a vzďaľovať sa mňa kamsi, kde už. na neho nebudem mať dosah.