Někdo zůstává je tretím dielom série Někdo. Autorka nesklamala, dopriala nám ďalší príjemný NA príbeh. Keby som si mala vybrať, ktorá časť sa mi páčila najviac, povedala by som dvojka, za ňou by nasledovala trojka a potom jednotka. Aliza je mladá študentka práv, food blogerka a autorka kuchárskej knihy. Na svoj mladý vek toho dosiahla už dosť veľa, usilovne pracovala, všetok úspech si doslova vydrela, za čo má môj obdiv. Na svoje plecia si však toho nabrala mega veľa, že už len z toho, ako som čítala o všetkých jej povinnostiach, ma rozbolela hlava. Celý čas som sa obávala, či to s ňou "nesekne". Páčilo sa mi na nej, ako bola hrdá na svoj pôvod, rozprávala o rodinnej histórii, pomáhala ženám s rôznou farbou pleti, zapájala sa do rôznych charitatívnych projektov a podobne, naozaj mala veľké srdce a nikdy neodmietla nikomu pomôcť. Občas sa viac starala o iných než sama o seba. Tiež sa mi veľmi páčil jej blízky vzťah s rodinou, sršala z nich veľká láska a vzájomná podpora. Lucien to tiež nemal jednoduché. Pred tromi rokmi prišiel o oboch rodičov, a tak musí sám vychovávať svoju mladšiu sestru, čo nebolo práve jednoduché, keďže s ňou "šlahala" puberta. Miestami som na ňu bola nahnevaná, že bratovi spôsobuje problémy a neváži si, čo pre ňu robí, no neskôr, keď konečne prehovorila o svojich pocitoch, som ju dokázala lepšie pochopiť. Lucien bol dosť uzavretý, o svojej minulosti nerád hovoril a veľa ľudí si nepripúšťal k telu. Posledné roky žil len pre svoju sestru, urobil by pre ňu prvé i posledné. Jeho záľuba (maskérstvo) bola takým spestrením celého príbehu. Romantická linka bola príjemná, vyvíjala sa pomaly, prešla od kamarátstva po niečo viac. Autorka dopriala Alize a Lucienovi dostatok času na spoznávanie a zblíženie, takže som spokojná. Objavili sa tu aj postavy z predchádzajúcich častí. Mohli sme sa dozvedieť, čo majú nové a ako sa im darí. Myslím, že to bolo vydarené zakončenie ich príbehov.