…smutné, krásne, vášnivé… Na príbeh Francescy Bridgertonovej som bola veľmi zvedavá. Nielen kvôli hriešnemu názvu, ale najmä pre tajomno, ktoré túto sestru, v poradí šieste dieťa lejdy Violet Bridgertonovej, obklopovalo. V predošlých častiach sme postupne spoznávali celú famíliu, a to nielen prostredníctvom hlavných postáv jednotlivých častí. V každej knihe sa čo-to odhalilo o súrodencoch, či ich rodičoch tejto, v spoločnosti veľmi obľúbenej,početnej rodiny. No o Francesce bolo známe len to, že sa vydala a odcestovala s manželom na jeho panstvo do Škótska. Spaľujúca vášeň panovala medzi manželmi z Kilmartinu len krátko. Zaúradovala neznáma choroba(ktorá je, mimochodom, ako jedna z viacerých, opísaná v závere knihy, čo považujem za obrovské plus. Vidno, že autorka nestrieľala “od boku”, ale poctivo študovala rôzne choroby a ich liečbu 18. storočia) a Francesca ovdovela. Dúfala, že bratranec jej manžela Johna, jej bude oporou. No bol ňou naozaj? Quinnová opäť raz vytvorila perfektný príbeh. Chcela by som zažiť Juliinu knihu, pri ktorej by som sa nudila. Samozrejme, je to dosť nepravdepodobné. Autorkin štýl, humor i nečakané(a dokonca aj tie očakávané) zvraty milujem. Lahodí môjmu čitateľskému vkusu či už opismi prírody, dobových večierkov rovnako, ako dialógmi a opismi pocitov postáv( v neposlednom rade, vášnivými pasážami). Je mi jasné, že v dobe, kedy sa odohrávajú príbehy lásky súrodencov nebol ľahký život, no pri Quinnovej snívam ´o svojom´18. storočí. Mám pocit, akoby sa osudová, verná láska zjavila komukoľvek sčista-jasna a chcem veriť, že to tak naozaj bolo. Práve pre to, ako vie autorka príbehy podať, jej knihám verím od A po Z. Fantazírujem o tom, že Bridgertonovci, lady Danburyová aj Featheringtonvci boli skutočné postavy londýnskej smotánky. Neberte mi ilúzie, prosím. Malý detail, ktorý mne neušiel je: Ako to je vlastne s gardedámou? Je potrebná, či nie? Pochopia isto všetci, ktorí najmä túto časť čítali. Ale keby gardedáma zavadzia, len ťažko by sa v Škótsku odohrali tie správne načasované elektrizujúce situácie plné vášne. Na druhú stranu, škoda toho, že si pravidlá spoločenského správania autorka trošku prispôsobila, veď ide o česť, ktorá v tých časoch znamenala viac ako majetok(a to už je čo povedať). Michael Stirling, bratranec grófa z Kilmartinu, k svojej priateľke Francesce prechovával zakázané city. Práve na tomto Julia vyskladala príbeh zakázanej lásky. Šlo najmä o lásku k zosnulému, výčitky svedomia, úctu k rodine a v nemenej dôležitých spoločenských a morálnych zábranách. Rozpoľtenosť postáv gradovala a to, či a ako láska zvíťazí si prěcítajte sami. Oplatí sa ;)