Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom. Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti.

Recenzie

Autorský kolektív svojou prácou a závermi ďaleko prekračuje slovenské hranice, lebo tunajšie prejavy, formy a výsledky fašizmu zaraďuje do celoeurópskeho kontextu, porovnáva slovenský variant fašizmu s jeho podobami v niektorých iných krajinách. Myslím, že takáto širšia rekonštrukcia fašistického hnutia je v našej domácej odbornej historickej literatúre ešte stále pomerne málo používanou metódou... Ivan Kamenec, Historický ústav SAV

Ukážka z knihy: 

SLOVENSKÝ FAŠIZMUS
Anton Hruboň

V dňoch 25. - 27. októbra 1966 sa v Bratislave uskutočnila vedecká konferencia, organizovaná Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied a Historickým ústavom Maďarskej akadémie vied, z ktorej o tri roky neskôr vyšiel zborník s názvom Príspevky k dejinám fašizmu v Československu a v Maďarsku. Konferencia konaná v klíme obrodnej atmosféry nastupujúcej „politickej jari“ si stanovila za cieľ vyhodnotiť „všeobecné a konkrétne vo fašistickom hnutí slovenskom, českom a maďarskom“. Stojí za zmienku, že autorský kolektív sa už v tom čase stotožňoval s myšlienkou existencie európskeho fašizmu, prejavujúceho sa na národnej úrovni vo forme špecifických odnoží ovplyvnených domácim spoločensko-politickým a kultúrnym zázemím.

Z pohľadu diskusie o vymedzení toho, čo bol slovenský fašizmus, však konferencia zostala tak trochu premárnenou šancou. Hlavný referujúci na túto tému Ladislav Lipscher vo svojom referáte síce vysvetlil dominantné črty režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (vzhľadom na dobu prirodzene zaobalené do marxistickej rétoriky), no pri jeho porovnávaní s inými režimami a hnutiami sa obmedzil na veľmi striedme a všeobecné hodnotenie: „... Hlinková slovenská ľudová strana ako pôvodne klerikálne hnutie sa stala nositeľom fašizmu... Fašistická diktatúra, ktorá sa časom dobudovala, za existencie slovenského štátu vykazovala všetky základné črty ako v ostatných štátoch.