Pracovný pomer ukončený s okamžitou platnosťou - pre nevhodné správanie. Neverila som vlastným očiam. Deväť rokov! Deväť prekliatych rokov som drela v jednej z najväčších amerických spoločností, a po návrate z dovolenky mi poslali výpoveď. Všetko pre jedno plážové video s kamarátkami. Podotýkam súkromné video natočené v čase osobného voľna. Nie všetci to videli rovnako. Vytočená do nepríčetnosti som si otvorila fľašu vína a od srdca napísala najvyššiemu riaditeľovi, tomu milionárovi, čo si o ňom a praktikách vo firme myslím.

Nečakala som, že mi odpovie. A už vôbec som nečakala, že si s pánom zazobaným začneme písať pravidelne. Nakoniec uznal, že mi krivdili a dohliadol na to, aby som prácu dostala späť. Lenže to nebola jediná vec, s ktorou mi chcel Grant Lexington pomôcť. V žiadnom prípade som sa nechcela zapliesť so šéfom šéfky svojho šéfa, hoci neskutočne dobre vyzeral a bol nebezpečne sebavedomý a šarmantný. Nebolo by to vhodné. Bolo by to priam nepatričné! Takmer ako video, ktoré ma do kaše dostalo. Nuž, dve chyby sa navzájom nevynulujú, no niekedy z toho môže byť dvakrát toľko zábavy.

Z anglického originálu Inappropriate (C. Scott Publishing Corp, New York 2020) preložila Veronika Bali.

Ukážka z knihy: 

Cítila som sa príšerne.

Nadvihla som hlavu a zažmurkala. Práve preto pijem len zriedka. Ukrutná opica a budíček o pol štvrtej ráno nejdú dokopy. Načiahla som ruku v smere otravného zvuku, potme tápala po nočnom stolíku, kým som konečne nenahmatala mobil a nevypla budík.

O desať minút zvonil znova. S povzdychom som neochotne vyliezla z postele a zamierila do kuchyne po nevyhnutnú kávu a aspirín. Ak chcem dnes ráno vyzerať vo vysielaní aspoň trocha obstojne, zíde sa mi aj ľadový obklad na oči.

Do hrnčeka som si liala horúcu kávu. Keď ho voňavá tekutina naplnila do polovice, spomenula som si na dôvod svojho včerajšieho opíjania, po ktorom nasledovala táto hrozná opica. Ako som mohla zabudnúť?

Ten list.

Ten prekliaty list.

„Au! Doriti!“ Horúca káva vytiekla z hrnčeka a obarila mi ruku.

„Doriti!“

„Au!“

„Doriti!“