Kto a kde je siedma záhadná sestra? Na rozdiel od šiestich predchádzajúcich kníh je v Stratenej sestre zakódovaná záhada – poznáme len mytologické meno siedmej sestry, no jej skutočná identita je nám neznáma. Nevieme, ako vyzerá a nevieme ani to, v ktorej krajine žije. Pátranie nás zavedie k dvom mladým ženám, z ktorých každá môže byť stratenou sestrou, a navštívime aj niekoľko krajín: Nový Zéland, Írsko, Kanadu, Anglicko aj Francúzsko. No čo ak stratená sestra nechce byť nájdená?

Ukážka z knihy:

Presne sa pamätám, kde som bola a čo som robila, keď som videla zomierať svojho otca. Stála som približne na tom istom mieste, kde teraz, opierala som sa o zábradlie drevenej verandy, ktorá obkolesuje náš dom, a dívala sa na oberačov hrozna, ktorí sa pohybovali po úhľadných radoch viniča, husto obsypaných tohtoročnou úrodou.

Akurát som sa chystala zísť po schodoch a pridať sa k nim, keď som si kútikom oka všimla, ako mi z dohľadu odrazu zmizol mohutný muž, môj otec. Spočiatku som sa nazdávala, že si kľakol, aby odstrihol zabudnutý strapec - neznášal akékoľvek plytvanie, čo pripisoval mysleniu svojich presbyteriánskych škótskych predkov -, no potom som zbadala, ako k nemu utekajú zberači z vedľajších riadkov. Od verandy som to tam mala dobrých sto metrov a kým som k otcovi dobehla, jeden z mužov mu stihol roztrhnúť košeľu a pokúšal sa ho oživiť stláčaním hrudníka a dýchaním z úst do úst, druhý telefonoval na záchrannú službu. Sanitka prišla o dvadsať minút.

Už keď ho dvíhali na nosidlá, podľa voskovej tváre mi bolo jasné, že nikdy viac nezačujem jeho hlboký, mocný hlas poznačený vážnosťou, v okamihu schopný premeniť sa na srdečný smiech. S uplakanými očami som ho nežne pobozkala na červené ošľahané líce, povedala mu, že ho ľúbim, a naposledy sa s ním rozlúčila. S odstupom času mi celý ten trúchlivý zážitok pripadá až surrealistický - premena človeka plného života na... nuž, nič, len prázdnu telesnú schránku bez života. Doteraz sa s tým neviem vyrovnať.

Ocko celé mesiace trpel bolesťami na hrudníku, no predstieral, že je to iba zlé trávenie, až sme ho napokon presvedčili, aby navštívil lekára. Ten mu zistil zvýšený cholesterol a nariadil prísnu diétu. S mamou sme však zúfalo sledovali, ako ďalej je, čo sa mu zažiada, a vždy po večeri vypije fľašu svojho červeného vína. Preto keď došlo k najhoršiemu, nemuselo nás to až tak veľmi prekvapiť.