Emil z Lönnebergy – tak volali istého chlapca, ktorý býval v Lönneberge. Bol to malý svojrázny divoch, vôbec nie taký milý, ako ste vy. Hoci na pohľad vyzeral dosť milo, to treba uznať. Najmä keď práve nekričal. Mal modré oči, guľatú tvár s lícami ako červené ruže a svetlé, ako páperie jemné vlasy. Vyzeral akosi milo, až by sa mohlo zdať, že Emil je naozajstný anjel. No radšej si nič nenavrávajte. Mal päť rokov a silu ako menší vôl, býval na majeri Katthult, v dedine Lönneberga v Smålande. Prirodzene, rozprával smålandským nárečím, zlatko naše malé, no na tom nemohol nič zmeniť. V Smålande je to totiž bežné.

Ukážka z knihy:

Emil z Lönnebergy - tak volali istého chlapca, ktorý býval v Lönneberge. Bol to malý, svojrázny divoch, vôbec nie taký milý, ako ste vy. Hoci na pohľad vyzeral dosť milo, to treba uznať. Najmä keď práve nekričal. Mal modré oči, guľatú tvár s lícami ako červené ruže a svetlé, ako páper jemné vlasy. Všetko na ňom vyzeralo akosi milo, až by sa mohlo zdať, že Emil je naozajstný anjel. No radšej si nič nenavrávajte. Mal päť rokov a silu ako menší vôl, býval na majeri Katthult, v dedine Lönneberga v Smálande. Prirodzene, rozprával smálandským nárečím, zlatko naše malé, no na tom nemohol nič zmeniť. V Smálande je to totiž bežné. Keď napríklad chcel svoju čiapku, nepovedal normálne: „Chcel by som si dať čiapku.“ On povedal toto: „Dal bych si šiltofku.“