Chodba hrôzy (1. akosť)
od Andrea Rimová z vydavateľstva Branko Kocian - Vydav.Motýl november, 2018
Chodba hrôzy (1. akosť)
od Andrea Rimová z vydavateľstva Branko Kocian - Vydav.Motýl november, 2018
Autor: | Andrea Rimová |
Vydavateľstvo: | Branko Kocian - Vydav.Motýl |
Rok vydania: | november, 2018 |
EAN: | 9788081641695 |
ISBN: | 978-80-8164-169-5 |
Počet strán: | 288 |
Typ tovaru: | Pevná väzba bez prebalu, lesklá |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 135,0x205,0x0,0 mm |
Žáner: | Spoločenské romány |
Vydanie: | 1 |
Poškodenie: | zažltnuté strany |
Produkt bol vystavený na našej predajni a má drobné poškodenie (prípadne výrobnú chybu), ktoré môžete vidieť na obrázku. Produkt je nový, nepoužívaný.
Dôvod cenového zvýhodnenia: zažltnuté strany.
Poškodenie sa môže líšiť od ukážky (v prípade, ak máme viac kusov skladom).
Knihu si môžete zakúpiť aj bez poškodenia kliknutím na tento odkaz.
Viac o knihe Chodba hrôzy (1. akosť) (Andrea Rimová)
Nečakané stretnutie s dávnou kamarátkou prinesie Saši pozitívnu vlnu zmien a jej sny sú na dosah. Úprimné priateľstvo, skvelý muž a vyhliadky na spoločnú budúcnosť...
Keď Saša pri maminom hrobe natrafí na záhadného Hansa, prebudí sa v nej zvedavosť.
Bola to naozaj nehoda?
Aké tajomstvo ukrýva Hans dlhých tridsať rokov?
Ako to všetko súvisí s mužom, za ktorého sa plánuje vydať?
Náhodná návšteva u Hansa sa premení na nočnú moru. Chodba hrôzy sa stáva miestom, kde sa platí za chyby a kde nie je čas na ľútosť či odpustenie. Iba na záchranu a zúfalý boj o prežitie.
Ukážka z knihy:
PROLÓG
„Šaša, naozaj ma napadol. Bol to skrat.“
„Poďme ho prezrieť,“ otočila som sa k dverám a zistila som, že Hans leží na chodbe už celým telom. „Musíme ho vytiahnuť von. Je tam tma a nič neuvidíme.“
Urobila som pár krokov a zbadala len jeho obrysy. Sadla som si k nemu a nahmatala som hlavu.
„Hans, počujete ma?“ opýtala som sa. Priala som si iba, aby mi odpovedal. Aby bol nažive. Aby sa toto všetko nikdy nestalo.
Začula som tichý šepot. Sklonila som sa nižšie, aby som lepšie počula, no okrem tlkotu môjho srdca som nezaznamenala žiaden zvuk.
„Hans, odpovedzte! Vnímate ma?“ zopakovala som výzvu.
„Uteč!“ vyjachtal zo seba.
Zohla som sa ešte bližšie k miestu, odkiaľ vychádzal šepot. „Hans! Hovorte so mnou!“
„Kde trčíš? Poď mi s ním pomôcť! Musíme ho vytiahnuť von! Chytíš ho za nohy!“ plakala som. Tušila som najhoršie. Hans zomieral...
Namiesto odpovede som začula štrnganie, ktoré som nevedela identifikovať. Pokúšala som sa vstať, ale nešlo to tak rýchlo, ako by som si priala. Bolela ma hlava a rameno a držala som aj Hansa.
Kým som sa postavila na nohy, v matnom svetle prenikajúcom z prednej izby som zbadala postavu. Nešla mi na pomoc.