Zabudnite na republiku! Paríž na prelome 19. a 20. storočia pozorne sleduje zo svojho pavúčieho paláca cisár Napoleon IV. A svojich poddaných doslova gniavi oceľovou päsťou. Rebeli z kanálov na podlomenie pilierov cisárskej moci neváhajú použiť najnovšie výdobytky vedy, okultizmus, ba i pohoršujúci hudobný žáner. Navyše už Európou dunia kroky pruských vojakov, odhodlaných krvavo prekresliť hraničné čiary území.

Román Petra Jelínka Le Sabotage ponúka umne napísanú alternatívnu históriu plnú dobrodružna, napätia, akcie a steampunku.

Ukážka z knihy: 

Pár stretnutí

Prvá raná myšlienka Marcela Marchetta bola dosť absurdná: Mal by som si najať komorníka, alebo skôr poriadneho vyhadzovača!

Zrod myšlienky spôsobil opakovaný neodbytný zvuk zvonca pri dverách. Dôkazom jej absurdity boli Marchettove ustavičné finančné problémy, s čím sa spájala neschopnosť zaplatiť akékoľvek služobníctvo alebo inú pracovnú silu. Marcel bol totiž reportér na voľnej nohe, predával svoje články rôznym bulvárnym plátkom a večerníkom, čo bola práca nevďačná a hlavne slabo platená. Obýval malú manzardku v nájomnom dome v susedstve továrne na ľad na severovýchode Paríža. Dom postavený za prvého cisára pamätal lepšie časy. Teraz bol domovom robotníkov a parížskej chudoby.

Novinár prestal uvažovať o prípadných zamestnancoch a začal premýšľať, kto by ho mohol budiť v utorok o šiestej ráno. Do tretej v noci pracoval na článku o podlom zatknutí vyjednávajúcich predákov proletariátu skorumpovanou políciou, po hanebnej dohode s vedením továrne, počas vlny robotníckych stávok.

Vôbec sa necítil na prijímanie návštev. Domovníka, a s ním spojené nebezpečenstvo vylúčil, nájomné tento mesiac predsa zaplatil včas...

Pretože hlas zvonca neustával a neúnavne ho vyháňal z postele, uposlúchol. Vstal, zbežne sa pozrel do zrkadla, z ktorého mu pohľad opätoval mladík s bledou úzkou tvárou s tmavými kruhmi pod očami.