ŠTYRI PRÍBEHY
ŠTYROCH ĽUDÍ
ODOHRÁVAJÚCE SA POČAS
ŠTYROCH ROČNÝCH OBDOBÍ – ŠTYRI PRIAMKY STRETAJÚCE SA V JEDNOM BODE.

Čo by ste povedali na to, keby sa k vám nevysvetliteľným spôsobom dostala podivuhodná kniha schopná zmeniť od základov váš život? Presne to sa stalo rozvedenej lekárke Ivane. A nielen jej. Kniha putujúca z rúk do rúk spustila lavínu veselých, dojemných aj dobrodružných situácií.
Príbeh s rýchlym spádom plný humoru, sebairónie a nadhľadu vás zavedie do kvetinovej záhrady lekárky Ivany, do hajlochu abstinenta Martina, do mladej rodiny, ktorej velí zdravou výživou posadnutá Andrejka, aj do cigánskeho tábora v slnkom zaliatom Marseille. Kľukatá cesta napokon všetkých dovedie k poznaniu, že svoj život treba ŽIŤ naplno, pretože jediná istota je tá, že všetko sa raz skončí – to dobré aj to zlé.
A podivuhodná kniha? Čítajte a hľadajte, možno práve vy sa v nej nájdete!

Podivuhodnú knihu, ktorá vyčistila more som prečítala na „jeden nádych“. Pohltila ma riava príbehov a ako balzam na dušu na mňa pôsobila stále prítomná zvláštna mágia deja. Čaro atmosféry spočívalo v nevyslovenom, v tom, čo je medzi nebom a zemou. Príbeh sa chveje niečím vzácnym – NÁDEJOU. Kto siahne po tejto knihe, bude bohatší o čosi nehmatateľné. Som o tom presvedčená. Eva Hlaváčová, herečka a členka DAB Nitra

Leto, jeseň, zima, jar... Ročné obdobia sa v Podivuhodnej knihe, ktorá vyčistila more spájajú rovnako, ako sa štyri neuveriteľne prepletené príbehy v závere knihy spoja do úžasného celku, ktorý som si sama pre seba nazvala „SÁM ŽIVOT“. Pútavo napísané príbehy, od ktorých sa nemôžete odtrhnúť, pretože jednotlivé postavy sú zobrazené tak verne, že chtiac-nechtiac sa vám pred očami spúšťa film, ktorý je súčasne atraktívny aj jednoduchý – ako sám život. Lenka Barilíková, herečka a členka DAB Nitra

Ukážka z knihy:

Ten zvládnem, kasal sa, na ten mám všetko. V knihe sa písalo, že celý magický obrad musí byť vykonaný pod holým nebom. Holého neba ja mám na rozdávanie, mohol by som ho začať parcelovať a predávať, pretože s holým nebom sa neporozprávaš, je ti nanič - hovoril nahlas. Potrebný je špagát, päť kahancov, zápalky, viničný list, list z hrušky, tri zlaté vlasy, liatinový pekáč, mŕtvy diviak, pero, papier, jedna kostra, koruna na jej hlavu a metla do jej ruky. To bude brnkačka, to všetko mám, smial sa Martin, vstávajúc z podlahy. Na piatykrát sa mu to podarilo.

Ešteže mal malú, prehľadnú kuchyňu. Pridržiavajúc sa raz stoličky, raz stola presunul sa ku skrinke, z ktorej vybral pero, papier, špagát, päť sviečok, ktoré tu mal pre prípad výpadku elektriny, čo sa na hajlochu stávalo pomerne často. Ťarbavo sa presunul ku kredencu, z ktorého vybral zápalky a liatinový pekáč - dedičstvo po mame. Zhlboka sa nadýchol a všetku svoju pozornosť sústredil na to, aby cestou von nestratil rovnováhu, pretože potreboval dva listy. Nekonečne hrdý na svoje úlovky sa aj s listami v ruke vrátil dnu a všetko poukladal do pekáča. Čakala na neho ešte jedna úloha, ktorá sa v jeho momentálnom stave rovnala dobýjaniu pevnosti Boyard, a to vyjsť po rebríku na povalu a strepať dolu kostru - hrdzavú kostru z ruského bicykla, ktorú tam má už roky bohvie načo. Prekvapivo to zvládol na prvý pokus. Po rebríku mi to ide, pomyslel si, asi sa mením na sliepku - s tým mojím prepitým mozočkom. Mozgy sa netransplantujú, čo? Škoda. Koruna, koruna, kde som ich len dal, dumal Martin v kuchyni. Pootváral všetky zásuvky, až v jednej z nich našiel plechovku od paštéty s drobnými mincami. No mám tu len haliere, zistil so značným sklamaním. Ale čoby! Jednu neplatnú, slovenskú dvojkorunu tu mám, no sláva! Tušil som, že ju ešte využijem. Čo mi chýba?