Vynikajúca autorka romantických príbehov a konvenčných drám, Danielle Steelová, prichádza s novým románom o ľudských osudoch, do ktorých vstúpil americký hurikán. Každá jej kniha sa okamžite stáva bestsellerom.

Ellen Whartonová, úspešná interiérová dizajnérka, sa teší na návštevu svojej činorodej matky architektky a napriek varovaniam meteorológov odletí za ňou do New Yorku. Odlet z Londýna má ešte jeden utajený cieľ – dôležité osobné stretnutie. Keď udrie hurikán, sedemdesiatštyriročná Grace Madisonová aj napriek dcérinmu naliehaniu odmietne odísť z bytu, ktorý sa nachádza v centre evakuačnej zóny. Svoj omyl uzná, až keď sa s Ellen po pás vo vode brodia k policajným člnom.

Britský investičný bankár Charles Williams cestuje do New Yorku pracovne. Dúfa však, že sa stretne aj so svojimi dcérkami, ktoré tam žijú s jeho nádhernou bývalou manželkou. Po zúfalom hľadaní ich napokon nájde v úkryte so stovkami ďalších obetí hurikánu.

Mladá lekárka Juliette Duboisová pracuje na pohotovosti. Keď v nemocnici počas živelnej pohromy náhle zlyhá generátor, odhodlane bojuje o životy pacientov.

Študenti Peter Holbrook a Ben Weiss si spoločne prenajali lacný byt v zdevastovanom dome. Chlapci sa zásobili potravinami a vzrušene očakávajú blížiaci sa hurikán. Keď hrozí spadnutie budovy, musia sa rozhodnúť, či zostať, alebo sa vrhnúť do rozbúrenej vody.

Chaos a zmätok si vyberú svoju daň na ľudských životoch, milovaných ľuďoch i majetku. Mesto a jeho obyvatelia bojujú s prírodnou katastrofou obrovských rozmerov.

Z anglického originálu Rushing Waters (Delacorte Press, an imprint of Random House, a division of Penguin Random House LLC, New York 2016) preložila Zuzana Gašparovičová.

Ukážka z knihy:

„Nemali by sme sa pripraviť na hurikán, keby mesto vyhlásilo krízový stav?“ spýtala sa ho. Celý deň o tom premýšľala. Skúsenosť s hurikánom Sandy ju poučila, aké dôležité je mať sa na pozore.
„Sotva! Načo si vyrábať starosti?! Začneme konať, až keď nám zhora povedia. Nebudeme vopred mrhať časom. Neviem ako ty, ale aj bez behačiek okolo hurikánu mám dvakrát viac práce než obvykle.“
„Aj ja. Niekto by mal aspoň skontrolovať generátory, aby sa nestalo, že v prípade núdze zlyhajú, ako to bolo v Newyorskej mestskej nemocnici.“
„Vari pracuješ v krízovom štábe pre živelné pohromy?“ spýtal sa jedovato a zovrel pery do tenkej čiary. „Prečo nezavoláš riaditeľovi nemocnice a nespýtaš sa ho osobne?“
Juliette ignorovala sarkastickú poznámku a tvrdohlavo pokračovala: „Mali by sme sa pripraviť. Sme dosť blízko pri rieke, Hudson nás môže zaplaviť.“
„Tak si zajtra obuj do roboty gumáky. Čo čakáš, že urobím? Sám navláčim vrecia s pieskom? Som lekár, nie údržbár! Prestaň panikáriť, nech si pacienti nič nevšimnú!“ precedil cez zuby. Odložil chorobopis a odpochodoval. Sestrička na príjme mlčky zdvihla obočie.
„Mali by sme sa pripraviť,“ povedala jej potichu Juliette. Michaela prikývla.