Boh plače potichu 2
od Repová Hana z vydavateľstva MERIDIANO-press, s.r.o. február, 2018
Boh plače potichu 2
od Repová Hana z vydavateľstva MERIDIANO-press, s.r.o. február, 2018
Autor: | Repová Hana |
Vydavateľstvo: | MERIDIANO-press, s.r.o. |
Rok vydania: | február, 2018 |
EAN: | 9788089808779 |
ISBN: | 978-80-89808-77-9 |
Počet strán: | 245 |
Typ tovaru: | Viazané knihy |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 132x193x24 mm |
Žáner: | Román pre ženy, Slovenská súčasná |
Vydanie: | 1 |
Viac o knihe Boh plače potichu 2 (Repová Hana)
Druhý diel románu na pokračovanie.
Tam kde láska zanecháva slzy, priateľstvo dokáže vyčariť úsmev na perách.
Anna sa zo všetkých síl snaží vyrovnať s bolestnou skutočnosťou, ktorá nečakane zasiahne do jej a Everettovho života. Oporou v ťažkých chvíľach jej je Stela, priateľka, akú by si želala mať každá z nás a Everettov najlepší priateľ Philip. Do vzájomne poprepletaných osudov štyroch hlavných hrdinov však vstupujú city a ich priateľstvo musí čeliť realite života.
Anna, Stela, Everett a Philip sú ale pevne odhodlaní zotrvať spolu.
Vďaka dojímavému dvojdielnemu románu zo súčasnosti, o ľuďoch, ktorých spája neskutočne silné puto, si uvedomíme, že na to, aby sme boli v živote šťastní, musíme vedieť predovšetkým dávať.
Ukážka z knihy:
Anna sa musela usmiať nad toľkou pochabosťou a pritisla si mobil na srdce, akoby to bola Stella. To bola jej priateľka. Okamžite nechala v Paríži všetko tak. Vedela, že by mala mať teraz zlé svedomie, no nemala. Tešila sa na Stellu a nemohla sa už dočkať, ako si padnú do náručia. Ukázala Philipovi esemesku. Mlčky ju prebehol pohľadom a pokúsil sa o úsmev, no veľmi sa mu nevydaril. Pomaly uložil šálky do poličky a utrel si ruky do utierky.
„Ja som zasa dostal esemesku od Everetta. Zdá sa, že sme na nejaký čas zasa sami. Vraj ti nechal list.“ Anna mlčky prikývla, nevedela, čo viac k tomu povedať. „Neboj sa. On to zvládne. Je silnejší, ako si sám pripúšťa. Toľko sme na neho čakali. Týždeň, dva, naviac teraz, keď vieme, že je v poriadku... keď vieme, že je v bezpečí," opravil sa. „ešte vydržíme.“
Zasa iba prikývla. V hrdle mala hrču, no snažila sa ju prehltnúť. Nechcela byť teraz smutná, teraz sa chcela tešiť na Stellu.
„Môžem ťa na chvíľu opustiť? Jeden z mojich robotníkov sa včera zranil na stavbe a leží v nemocnici. Chcel by som zistiť, ako sa mu darí...“
„Samozrejme, že áno. Ale ak by ti to nevadilo, rada by som šla s tebou. Nezaškodí mi ešte troška pohybu. Počkám ťa vonku. Kúpim si len jedno z tých fantastických škoricových osích hniezd, čo predávajú v bufete.