Väčšinou vzťahy prežívame tak, ako by si mali svoju kvalitu udržiavať automaticky. Nepracujeme na vzťahu cielene, nerežírujeme ho tak, aby sme v ňom vytvárali vzájomnú blízkosť. Pretože ani nevieme ako.

Partnerstvá vznikajú pod vplyvom zaľúbenosti, ako zvykneme hovoriť – „keď preletí iskra“. Chémia vytvorí nádherné prežívanie, krásne vnímanie druhého človeka, keď prestávame vnímať svoje ego, ale vnímame toho druhého.

Pre kvalitu partnerského vzťahu platí rovnaká zásada ako pre život rastlín v záhrade. Keď záhradu zalievate jedovatou zmesou, postupne sa znej stáva púšť. Keď sa o ňu staráte, zalievate ju výživnou zálievkou, krásne rozkvitá. Podobne je to aj s partnerstvom. Môžete ho likvidovať svojím trestajúcim hnevom alebo rozvíjať cieleným správaním.

Kniha je ľahko "stráviteľná", dobre vysvetlená. Prostredníctvom príkladov z partnerského života sa dozviete mnoho o sociálnom správaní ako takom.

Autor sa pokúša v knihe rozoberať a približovať také kvality sociálneho správania, ktoré by mohli zabrániť partnerskej deštruktivite a ničeniu všetkého krásneho, s čím na začiatku vzťahu partneri začínali. Kladie dôraz na uvedomovanie si takých sociálnych kvalít správania, ktoré pomôžu partnerom ak ich budú používať - minimalizovať vzájomné napätie vo vzťahu.

Ukážka z knihy: 

Netypická prechádzka lesom

Žijeme značne osamelo. Aj v partnerských vzťahoch. A to aj vtedy, keď sme spolu, vedľa seba. Naše subjektívne svety sú jedinečné. Naučili sme sa ich chrániť a málo zverejňovať. A koľko jedinečných zážitkov máme v týchto svetoch uskladnených! Koľko sklamaní sme v živote prežili! A málokto o nich vie. Koľko máme svojich vlastných intímnych túžob, svojich snov. Svojich úplne jedinečných prežívaní. Keď sme vyrastali ako malé deti, každé naše správanie malo nejaký zmysluplný motív. Pre rodičov však bolo dosť ťažké tieto motívy nášho, akoby náhodného správania, identifikovať. Reagovali potom na naše bezprostredné správanie bez porozumenia a málokto z rodičov uvažoval nad tým, čo nás k nášmu správaniu viedlo. Z toho dôvodu sme náš subjektívny svet nezverejňovali, pretože už u rodičov sme sa nestretávali s tým, že nám hlboko porozumeli.

Vo svojich subjektívnych svetoch sme práve z tohto dôvodu ostali Osamelí. Málokto sa pokúša prenikať do nášho sveta a málokomu to aj dovolíme. Ked sa rodičia pýtajú svojich detí. ako bolo dnes v škole, deti sa málokedy podrobnejšie rozhovoria. Obyčajne oznamujú, že „dobre". A kolko majú deti v škole za celý deň zážitkov!...

Počas psychologického tréningu, ked v skupine trénuje: pri komunikácie, sa takmer vždy dostávam k zaujímavému fenoménu „ akoby technologickou záležitosťou. Komunikácia je totiž o výmene informácii. Má svoj presný algoritmus podlá ktorého funguje.