Mia Hollandová si vyrazí s kamarátkami na divoký víkend do Las Vegas osláviť promóciu. Alkohol tečie potokom, radosť z ukončenia školy striedajú obavy z budúcnosti, vopred nalinajkovanej rodičmi. V bare narazí na sexi Francúza Ansela a bujará noc s ním Mii aspoň na chvíľku odpúta myseľ od problémov a zamestná ju spomienkami na ich nemravné výčiny. Po návrate domov Mia urobí najbláznivejšie rozhodnutie života a odletí s rozkošným zvrhlíkom na leto do Francúzska užiť si posledné týždne skutočnej slobody. Keď sa za pretvárkou a zábavou objavia prvé city, neviazanému dobrodružstvu sa do cesty postaví realita a Mia sa musí rozhodnúť. Vráti sa do starého života, alebo sa naplno vrhne do toho nového, odohrávajúceho sa na druhom konci sveta?

Z anglického originálu Sweet Filthy Boy
(Gallery Books, New York 2013)
preložila Ľuba Nitrová.

Ukážka z knihy: Rozkošný zvrhlík

Lola si schovávala tvár na prekrížených rukách a plecia sa jej triasli od smiechu. Harlow zakláňala hlavu, zvuk jej chi­chotu prehlušil aj pôsobivú hudbu a niesol sa cez celý bar.

A kým ona mala vyvrátenú hlavu, ja som sa v preplnenej miestnosti očami zrazila s pohľadom akéhosi muža. Ne­dokázala som rozoznať črty jeho tváre v tmavom bare, ale odhadla som, že je o pár rokov starší od nás, vysoký, so svetlohnedými vlasmi a tmavým obočím nad jasnými, darebáckymi očami. Sledoval nás a usmieval sa, akoby nemal potrebu zúčastniť sa na našej zábave; jednoducho ju oce­ňoval. Vedľa neho stáli ďalší dvaja chlapíci, rozprávali sa a ukazovali na niečo v protiľahlom rohu, ale on neodvrátil pohľad, keď sa naše oči stretli. Ústa sa mu v úsmeve ešte viac roztiahli.

Nemohla som od neho odtrhnúť oči. Ten pocit ma miatol, pretože za normálnych okolností sa vždy dívam inam, ak ide o cudzích. Srdce mi začalo vyvádzať, pripomínalo mi, že by som sa nemala strápňovať, možno mi chcelo na­značiť, aby som sa sústredila na svoj drink.

Nie som dobrá v očnom kontakte. Zvyčajne nie som dobrá ani v rozhovore. V skutočnosti som si nikdy neve­dela dokonale ovládať svaly, ktoré umožňujú konverzovanie.

Ale z nejakého dôvodu - možno bol na vine alkohol - som sa uprene pozerala na príťažlivého muža na druhej strane baru a moje pery ochotne vyslovili ahoj.

On to slovo zopakoval a potom si vtiahol kútik pier me­dzi zuby, a, ach bože, mal by to robiť každý deň a pred každým človekom, ktorého stretne, do konca svojho živo­ta. Mal v brade jamku a ja som presviedčala samu seba, že je to len osvetlenie a hra tieňov, ako inak by niečo tak pe­kelne jednoduché mohlo byť také rozkošné.

Cítila som, že sa v mojom vnútri deje niečo divné, a rada by som vedela, či je toto ten stav, o ktorom ľudia hovoria, že sa roztápajú, pretože ja som sa určite necítila ako z pev­ného materiálu. Vnímala som zvláštne chvenie v oblasti pod pásom, a, dobrý bože, ak to dokázal iba jeho úsmev, predstavte si, čo by dokázal jeho...

Harlow ma chytila za ruku, skôr ako som dokončila tú myšlienku, vytrhla ma z pozorného štúdia jeho tváre a vtiahla ma do davu tiel, ktoré sa kývali a vlnili ako hady v sexi rytme tryskajúcom z reproduktorov. Ten chlap ma dokázal prebrať z môjho pokoja, a tak som potlačila nut­kanie strčiť ho do príslovečnej škatule pod príslovečnou posteľou spolu so všetkým ostatným.

Museli sme sa v Las Vegas mierniť, pretože po drinkoch a tanci sme sa o polnoci ocitli v našej izbe, všetky tri uťa­hané z ceremoniálu na horúcom slnku, z divokej jazdy a množstva alkoholu, ktorý sme vrhli do našich útrob v ten deň, ani sme sa dostatočne nenajedli.

Aj keď náš apartmán poskytoval viac priestoru, než sme potrebovali, a aj keď tam boli dve spálne, všetky sme vliez- li do jednej. Lola a Harlow boli o niekoľko minút úplne tvrdé a ozvalo sa Harlowino dobre známe rozprávanie zo sna. Lola bola takmer prekvapivo pokojná a tichá. Tak sa zahrabala do perín, že som si spomenula na noc, keď sme raz spali mimo domu a ja som sa bála, či sa nezadusila pod vankúšom. Chvíľami som naozaj zvažovala, že jej skontro­lujem pulz.

Ale v hale bola párty v plnom prúde.

Ťažké basy hudby rozochvievali lampy, zavesené nado mnou. Mužské hlasy duneli v prázdnom priestore odde­ľujúcom jednotlivé izby; kričali a smiali sa, vytvárali si vlastnú malú kakofóniu pokrikov a typicky mužských zvu­kov. V diaľke udrela o stenu loptička, a hoci som mohla v tom hluku rozlíšiť iba niekoľko jednotlivých hlasov, bolo mi jasné, že lokál je plný opitých chlapcov, ktorí sa na ví­kend prišli odviazať do Las Vegas.

O druhej v noci to bolo stále rovnaké: zízala som na strop, bola som čoraz čulejšia a zároveň čoraz unavenejšia. O tretej som už bola taká podráždená, že som bola schop­ná vraždiť, ak by som tým získala pár hodín spánku, než prídu na rad naše kúpeľné procedúry.

Potichu som vykĺzla z postele, aby som nezobudila svo­je priateľky, a potom som sa zasmiala nad svojou nezmy­selnou ohľaduplnosťou. Ak mohli spať v tom bengále, čo sem prenikal z haly, tak budú bez problémov spať ďalej, aj keď sa ja budem zakrádať po koberci, schmatnem kľúč od izby a vykĺznem z nášho apartmánu.

Zabúchala som päsťou na dvere, chvíľu čakala a hruď sa mi dvíhala od rozčúlenia. Hluk neustal, a ja som si ne­bola istá, či búcham dosť silno na to, aby ma vôbec počuli. Zdvihla som obe päste a skúsila to znova. Nechcela som byť odporná - vo Vegas sa tak hodnotí, keď sa ľudia sťažu­jú na iných, zabávajúcich sa -, ale mojím ďalším krokom by určite bolo volať hotelovú ochranku.