Čas je značne premenlivá hodnota. Sto hodín, teda niečo málo cez štyri dni, je obdobie, ktoré v živote kohokoľvek z nás iv chodu štátov väčšinou len málo znamená. V osudovom roku 1939 to bolo naopak. Sto dramatických a početnými zvratmi nabitých hodín, ktoré uplynuli medzi prvými minútami pondelok 13. marca a štvrtou hodinou rannou dňa 17. marca, zásadným a ničivým spôsobom poznamenalo naše dejiny. Strhujúci dej, líčenie autorov v podobe časového sledu as mnohými priehľady do ľudských osudov, začína na fare vo spiacich Bánovciach nad Bebravou, odkiaľ je cez Bratislavu do Berlína narýchlo dopravený katolícky kňaz Jozef Tiso. Končí potom prvými hodinami piatku 17. marca, kedy Adolf Hitler už opustil pokorenie Prahu, kde sa na Václavskom námestí chystala vojenská prehliadka nemeckých branných síl, a cez Moravu mieril ústrety jasavým oslavám svojho triumfu vo Viedni. Bolo to sto hodín, kedy republike, ktorá sa v predchádzajúcom roku dožila svojich dvadsatinu, bol na dlhých šesť rokov vnútený umrtvující okupačné režim.