Bež a rozprávaj. / Nasaď oči, nos. Ukáž, že atrament / tečie z očí, že ubiehajú roky. Týmito slovami končí Jakub Řehák svoju prvú básnickú zbierku. Roky ubiehali. Čas zanechal stopu na básníkových domoch - hniloba, plesnivina, pavúky, hrdzu. Z gymnazistek predposledného oddielu sa stali ženy, ktoré až magickým procesom pomenovanie dosiahnu celistvosti bytia. Inak v knihe prevládajú - takmer surrealisticky - jednotlivé časti (nahého) tela. Neživé sa oživuje a živé sa stáva vecou.