Svoje pamäti dopísal Ladislav Fuks koncom roka 1993, kedy odovzdal posledné dve kapitoly redaktorovi a priateľovi Jiřímu Tušl. V nasledujúcich mesiacoch obaja spolupracovali na konečnej úprave knihy. Po smrti Ladislava Fuksa rozšíril Jiří Tušl pamäte o svoje "intermezzá" podľa dohody, uzatvorenej už pri vzniku rukopisu v roku 1992. Vzniklo tak pozoruhodné svedectvo o veľkom českom spisovateľovi. Kniha v súčasnej podobe je rozšíreným a doplneným vydaním z roku 1995.