Věra Chytilová

Věra Chytilová je považovaná za jednu z najvýznamnejších českých a európskych režisérok, ktorá sa trvalo presadila v prostredí česko-slovenskej novej vlny, vtedy dominovanej mužmi. Svojím osobitým pohľadom, obhajobou ženských tém a snahou inovovať filmové postupy vynikla ako priekopníčka voľnej a spontánnej kinematografie. Medzi jej najvýraznejšie diela patrí rovnomenný film Strop a dokument Pytel blech, ktoré boli ovplyvnené štýlom cinéma-vérité, ako aj experimentálny film z roku 1966 Sedmikrásky. Práve tento film je dodnes považovaný za ikonický príklad stredoeurópskeho feministického a existenciálneho filmového vyjadrenia, ktorý otvoril priestor pre samostatný ženský hlas v kinematografii. Věra Chytilová získala viacero významných ocenení, vrátane ceny Český lev za dlhodobý umelecký prínos, štátnu Medailu za zásluhy od prezidenta Václava Havla a francúzske vyznamenanie Rytier umenia a literatúry. Jej tvorba je dodnes inšpiráciou pre nové generácie filmařov.

 

Životopis autora »

Věra Chytilová sa narodila 2. februára 1929 v Ostrave, no detstvo strávila v Olomouci, kde bola po anexii Sudiet umiestnená do kláštora. Jej rodina bola podnikateľská; otec bol nájomcom nádražných reštaurácií, matka ich spoločne vedela. Vychovávaná v náročných historických podmienkach bola neskôr študentskými rokmi v Brne a životom v porevolučnej spoločnosti významne ovplyvnená. Svoju kariéru začala v Barrandov štúdiách, kde sa postupne stretla s rôznymi profesiami – bola kresličkou, laborantkou, klapkou či skriptkou. Svoj režijný debut absolvovala dokumentom Pytel blech, ktorý bol poznamenaný vplyvom francúzskeho cinéma-vérité a ktorý jej otvoril cestu k ďalšej tvorbe. Počas kariéry spolupracovala s osobitými tvorcami, ako výtvarníčka Ester Krumbachová alebo kameraman Jaroslav Kučera, ktorý bol aj jej druhým manželom. Často pracovala na experimentálnych a sociálne orientovaných filmoch, pričom sa snažila narúšať tradičné zabehnuté postupnosti a snažila sa poskytnúť priestor pre ženské témy a perspektívy. V jej tvorbe dominujú absurdné situácie, spontánnosť, satirický prístup k spoločnosti a snaha zobraziť ľudskosť bez prikrášľovania. Najvýznamnejšie diela, ako Strop či Sedmikrásky, reflektovali svet žien a otázky slobody, identity a miesta človeka v modernej spoločnosti. Za svoj prínos filmovej tvorbe získala viacero prestížnych ocenení, vrátane Českého leva, Zlatého krištáľového glóbu na MFF Karlove Vary a francúzskeho vyznamenania. Jej filmy boli prezentované a oceňované na medzinárodných fórach, čo podporilo aj preklady a distribúciu do zahraničia.