Otokar Fischer

Otokar Fischer bol všestranný český literárny historik, básnik, dramatik, prekladateľ a dramaturg, ktorý vynikal najmä v oblasti germanistiky a dejín literatúry. Jeho jedinečný prínos spočíval v prekladoch významných diel nemeckej a svetovej literatúry, ako aj v aktívnej účasti na divadelnom a kultúrnom živote Československa počas prvej polovice 20. storočia. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria preklady diel Goetha, Shakespeara a Villona, ktoré priniesli tieto svetové klasiky českému čitateľovi v novej kvalite. Okrem toho Fischer zanechal stopu ako dramaturg a riaditeľ Činohry Národného divadla v Prahe, kde uvádzal najmä protifašistické dramá, čím výrazne ovplyvnil kultúrny odpor proti totalitným režimom. Za svoj vedecký a kultúrny prínos bol ocenený členstvom v Českej akadémii vied a umení a Kráľovskej českej spoločnosti nauk. Bol tiež aktívnym protifašistom, čo podčiarkuje jeho odvahu a angažovanosť v časoch rastúcej hrozby fašizmu.

 

Životopis autora »

Otokar Fischer sa narodil 20. mája 1883 v meste Kolín v česky cítajúcej židovskej rodine. Vyrastal v rodine s chemickým podkladom — jeho otec vlastnil malú továreň, ktorá však neskôr skrachovala. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala do Prahy, kde mladý Fischer dosiahol gymnazijné vzdelanie. Vysokoškolské štúdium absolvoval na českých a nemeckých univerzitách v Prahe, neskôr bol na študijnom pobyte v Berlíne, kde získal doktorát. Kariéru začal v Pražskej univerzitnej knižnici a už v roku 1909 sa stal docentom. Postupne sa vypracoval na univerzitného profesora germanistiky na Karlovej univerzite a v roku 1927 získal riadny profesorský post. Jeho prvé významné vedecké a literárne práce sa týkali dejín nemeckej literatúry, čo bol jeho hlavným odborným zameraním. Počas svojej kariéry sa Fischer významne angažoval v oblasti divadla; pôsobil ako dramaturg a neskôr šéf činohry v Národnom divadle v Prahe. Bol uznávaným prekladateľom, ktorý priniesol českému publiku nové interpretácie diel najväčších európskych dramatikov a básnikov. Okrem toho sa aktívne zapájal do protifašistického hnutia, podporoval emigrantov a šíril demokratické hodnoty cez kultúru. Fischerova tvorba sa vyznačovala hlbokým filozofickým a esejistickým rozmerom, pevne zakotvená v dejinách literatúry a divadla. Jeho diela často reflektovali protifašistickú tematiku a silný humanistický postoj, čo dokumentujú aj jeho preklady a dramaturgická práca, napríklad uvádzanie dramatických diel Karla Čapka. Medzi jeho najvýznamnejšie úspechy patrí členstvo v prestížnych vedeckých inštitúciách, najmä v Českej akadémii vied a umení a v Kráľovskej českej spoločnosti nauk. Jeho práce boli preložené do viacerých jazykov a jeho kultúrny a vedecký odkaz pretrval aj po jeho smrti v roku 1938, keď tragicky zomrel na infarkt pri zistení o okupácii Rakúska nacistickými vojskami.