Jean Favier

Jean Favier bol francúzsky historik špecializujúci sa na stredovek, ktorý bol zároveň významným archivárom a vedcom. Vynikal ako expert na stredovekú históriu Francúzska a významný modernizátor archivárskej správy. Okrem akademickej kariéry sa preslávil ako riaditeľ Francúzskych národných archívov a ako prezident Národnej knižnice Francúzska, čím výrazne ovplyvnil kultúrne dedičstvo krajiny. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria šesťzväzková „História Francúzska“ s dôrazom na druhý zväzok „Le Temps des principautés“ (Doba kniežatstiev), ďalej „Dictionnaire de la France médiévale“ (Slovník stredovekého Francúzska) a jeho práca o Filipovi IV. (Philippe le Bel) so zameraním na postavu Enguerranda de Marignyho. Tieto diela sú kľúčové vďaka ich hĺbke, rozsahu a inovatívnemu prístupu k stredovekej histórii. Favier bol ocenený členstvom v prestížnej Akadémii nápisov a krásnych vied, významne modernizoval francúzske archívy počas svojho pôsobenia ako ich riaditeľ a pôsobil na medzinárodnej úrovni v oblasti archivárstva. Bol tiež známy ako prezident rôznych významných inštitúcií, čo podčiarkuje jeho význam v oblasti histórie a správ kultúrneho dedičstva.

 

Životopis autora »

Jean Favier sa narodil 2. apríla 1932 vo Francúzsku. Po vyštudovaní na prestížnom Lycée Buffon a Lycée Henri-IV sa stal študentom École nationale des chartes, kde v roku 1956 absolvoval s titulom archivára-paléografa. Jeho mladosť a vzdelanie silne ovplyvnilo jeho zameranie na stredovekú históriu a archívne štúdie. Začiatky jeho kariéry sú späté s pôsobením v Národných archívoch Francúzska a členstvom v École française de Rome, kde pracoval na výskume stredovekých dokumentov. Jeho prvým významným dielom bola dizertačná práca o Filipovi IV. a jeho radcovi Enguerrandovi de Marignym, ktorá mu priniesla akademické uznanie. Jeho akademická dráha ho potom zaviedla na univerzity v Rennes, Rouen a nakoniec do Paríža, kde od roku 1969 vyučoval stredovekú paleografiu na Sorbonne. Zároveň viedol štúdie na École Pratique des Hautes Études a venoval sa výskumu pontifikálnych financií počas Veľkého západného schízy. Favierova tvorba sa sústredila na stredoveké dejiny Francúzska, jeho hlavným témam boli politické a ekonomické aspekty tej doby, čo odrážajú jeho knihy ako „Le Temps des principautés“ a „Dictionnaire de la France médiévale“. V jeho štýle dominovala precíznosť a snaha o prepojenie archívnych dokumentov s historickým kontextom. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí vedenie Francúzskych národných archívov (1975–1994), kde výrazne modernizoval ich fungovanie, a následne prezidentúra Národnej knižnice Francúzska (1994–1997). Bol členom prestížnych vedeckých inštitúcií a jeho diela boli preložené do viacerých jazykov, čím ovplyvnil medzinárodnú historiografiu. Jean Favier zomrel v roku 2014, no jeho dedičstvo žije vďaka jeho výnimočnej práci pre históriu a archívnictvo.