Jean de La Fontaine

Jean de La Fontaine bol francúzsky básnik a fabulista 17. storočia, ktorý sa výrazne preslávil svojím jedinečným prístupom k žánru bájok. Jeho diela sú charakteristické prekladaním starovekých motívov do podoby pútavých a poučných príbehov, ktoré oslovili širokú verejnosť a stali sa základom klasickej literatúry Francúzska. La Fontaine je považovaný za jedného z najvýznamnejších autorov klasicistickej éry a morálnych básnikov svojej doby. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria hlavne „Fables“ (Bájky), ktoré sa vydávali postupne od roku 1668 do roku 1694 a ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou francúzskeho literárneho dedičstva. Tieto zbierky bájok sú významné najmä pre svoj morálny podtext a inšpiráciu antickou literatúrou, predovšetkým Ezopom. Okrem bájok písal aj rozprávky, básne, divadelné hry a operné libreta, čím zanechal viacvrstvový umelecký odkaz. La Fontaine bol prijatý do prestížnej Francúzskej akadémie v roku 1684, čo potvrdzuje jeho uznanie na najvyššej literárnej úrovni. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a dodnes inšpirujú autorov po celom svete. Navyše, jeho život a tvorba sú späté s významnými osobnosťami doby, vrátane blízkeho priateľstva s Nicolasm Fouquetom.

 

Životopis autora »

Jean de La Fontaine sa narodil 8. júla 1621 v meste Château-Thierry vo Francúzsku ako syn úradníka. V detstve študoval na koleji práve v Château-Thierry, kde sa výborne naučil latinu, no gréčtinu pri štúdiu zanedbával, čo neskôr litoval, pretože staré texty musel čítať len v latinskom preklade. Neskôr krátko pobudol v kláštore v Paríži, kde sa venoval modlitbám, no mníšsky život ho nenapĺňal a radšej sa venoval čítaniu a štúdiu. Kariéru začal štúdiom práv, ktoré ukončil v roku 1649, a pôsobil na rôznych vládnych postoch, ktoré však neboli finančne lukratívne. V roku 1647 sa oženil s dedičkou Mariou Héricart, no manželstvo skončilo separáciou v roku 1658. V tom čase sa rozhodol venovať výlučne tvorbe a presťahoval sa do Paríža, kde zažil najsilnejšie tvorivé obdobie. Počas svojej kariéry bol La Fontaine blízkym priateľom Nicolasa Fouqueta, ktorého pád na dvori Ľudovíta XIV. ovplyvnil aj jeho život. Zúčastňoval sa intelektuálnych debát, bol aktívny v kráľovských i literárnych salónach a bol prijatý do Francúzskej akadémie. Napriek tomu prežil aj obdobia, keď musel účasťou v dvornej politike opatrne manévrovať. Jeho tvorba je neoddeliteľne spätá s motívmi morálnych ponaučení, ľudských vlastností a kritiky spoločnosti, čo najvýraznejšie prezentoval prostredníctvom svojich „Bájok“. Tieto básnické príbehy často vychádzali z antických vzorov, ktoré prepracoval do sviežeho a ľahko prístupného štýlu, čím vytvoril trvalý kultúrny odkaz. Jean de La Fontaine získal za svoj prínos literatúre významné uznanie, vrátane členstva vo Francúzskej akadémii. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a stále sú študované a oceňované po celom svete ako vzor klasickej francúzskej literatúry a univerzálneho umenia fabulácie.