Ján Kollár

Ján Kollár bol významný slovenský básnik, jazykovedec, historik a evanjelický kňaz, ktorý sa preslávil svojou jedinečnou pozíciou ako predstaviteľ slovanského národného obrodenia a ideológ slovanskej vzájomnosti – panslavizmu. Bol autorom diel, ktoré nielen oslavovali slovanskú kultúru, ale zároveň formovali národné povedomie v kontexte stredoeurópskych dejín. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria cyklická básnická skladba Slávy dcera (1824), ktorá obsahuje 150 sonetov rozdelených do troch spevov a je považovaná za vrchol jeho tvorby, zbierka Básně (1821) s vlasteneckou a lyrickou poéziou a zber ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1823). Tieto diela majú veľký kultúrny význam, pretože spájajú básnickú tvorbu s národnou identitou a folklórom Slovákov a Slovanov vôbec. Ján Kollár získal rešpekt nielen za svoj básnický a historický prínos, ale aj za svoju aktívnu úlohu v cirkevnej a vedeckej sfére, keď pôsobil ako profesor slovanskej archeológie vo Viedni. Jeho názorové spory s generáciou Ľudovíta Štúra o jazykovú otázku boli významnou kapitolou slovenského národného obrodenia a jeho život skončil v roku 1852 vo Viedni, kde aj pôsobil ako predseda slovanskej národnej idey.

 

Životopis autora »

Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v obci Mošovce v Uhorsku (dnešné Slovensko). Jeho mladosť a vzdelávanie boli formované na viacerých miestach – nižšiu latinskú školu absolvoval v Kremnici, gymnázium v Banskej Bystrici, Evanjelické lýceum v Bratislave a neskôr teológiu a filozofiu študoval na univerzite v Jene v Nemecku. Jeho rodinné prostredie a štúdium evanjelickej teológie výrazne ovplyvnili jeho intelektuálny a duchovný rozvoj. Jeho literárna kariéra začala už počas štúdií, keď v rokoch 1811–1812 napísal prvú báseň Deploratio praesentis status Hungariae (Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku). V roku 1819 sa stal evanjelickým kazateľom v Budapešti, kde začala jeho aktívna tvorba a pôsobenie v slovanskej komunite. Jeho prvou významnou publikáciou bola zbierka Básně z roku 1821, ktorá položila základy jeho básnickej slávy. Počas svojej kariéry sa Kollár venoval nielen poézii, ale aj jazykovednému a kultúrno-politickému aktivizmu. Pôsobil ako evanjelický farár, neskôr poradca vlády a od roku 1849 profesor slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Jeho práca vyzdvihovala význam slovanskej vzájomnosti a jednoty, pričom sa angažoval v zbere a ochrane ľudovej slovesnosti. Spolupracoval s rôznymi slovenskými a českými národnými predstaviteľmi, hoci sa svojím postojom k slovenčine dostal do rozporu s mladšou generáciou okolo Ľudovíta Štúra. Kollárova tvorba sa vyznačuje vlasteneckou a filozofickou lyrikou, v ktorej sa prelína túžba po slovanskej jednote a úcta k ľudovým tradíciám. Jeho dielo Slávy dcera predstavuje vrcholné literárne vyjadrenie týchto myšlienok, zatiaľ čo zbierka Písně světské lidu slovenského v Uhřích odráža jeho záujem o autentickú ľudovú tvorbu. Jeho štýl je zároveň lyrický, idealistický a plný národných motívov. Ján Kollár sa dožil uznania ako jeden z pilierov slovanského obrodenia. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni, kde strávil posledné roky ako profesor. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov a jeho názory výrazne ovplyvnili ďalšiu generáciu slovenských národovcov. Kollárova pozícia medzi západnými a východnými Slovákmi a spor s Ľudovítom Štúrom naďalej ostáva dôležitou témou slovenských dejín.