Emil Viklický

Emil Viklický je jedinečný český jazzový pianista, skladateľ a aranžér, ktorý spája tradičný moravský folklór s modernými jazzovými a klasickými hudobnými technikami. Jeho tvorba predstavuje originálnu syntézu ľudovej hudby a avantgardného prístupu, čo ho radí medzi najvýznamnejšie postavy československej jazzovej scény s medzinárodným dosahom. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí album V Holomóci městě (1977), ktorý bol jeho výrazným debutom a ukazuje spojenie jazzu so štúdiom moravského folklóru a odkazu Leoša Janáčka. Ďalšie dôležité projekty zahŕňajú vedenie Československého jazzového kvarteta (neskôr Kvarteto Emila Viklického) a jeho kompozície, ktoré kombinujú jazzové postupy s kompozičnými technikami druhej polovice 20. storočia. Viklický je držiteľom viacerých hudobných ocenení a patril medzi zakladateľov a dlhoročných predstaviteľov Československej jazzovej spoločnosti. Jeho dielo sa dočkalo medzinárodného uznania, pričom jeho hudba bola prekladaná do rôznych jazykov a počúvaná na koncertoch po celom svete.

 

Životopis autora »

Emil Viklický sa narodil 23. novembra 1948 v Olomouci do výtvarníckej rodiny, kde jeho otec bol asistentom známeho maliara Jana Zrzavého. Vyrastal v prostredí, ktoré ho obklopovalo umenie a kultúru. Po maturite na Slovanskom gymnáziu pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v odbore numerická matematika, ktorú študoval v rokoch 1966 až 1971. Hudobná kariéra Emila Viklického sa začala už počas vysokoškolských rokov, keď okrem štúdia matematiky aktívne pôsobil vo viacerých amatérskych jazzových skupinách, ako boli kvarteto Musica magica a Jazz sextet E. V. V roku 1977 vydal svoje prvé významné a výrazné jazzové album V Holomóci městě, ktoré zlomilo konvencie spojením modálnych jazzových prvkov a moravského folklóru. Po štúdiu na prestížnej Berklee College v Bostonu (1977–78) sa zameral na rozvoj svojej kompozičnej a aranžérskej tvorby, pričom viedol Československé jazzové kvarteto, ktoré neskôr nieslo jeho meno. Jeho hudobná dráha je bohatá na spolupráce v oblasti jazzu aj vážnej hudby, kde prepája rôzne žánre a experimentuje s folklórnymi motívmi. Tvorba Emila Viklického je charakterizovaná spojením jazzovej improvizácie s modalitou a rytmickými prvkami moravského folklóru. Táto syntéza je jasne počuť v jeho albumoch, ktoré nesú v sebe odkaz Leoša Janáčka a hudobné techniky 20. storočia, čím vytvára jedinečný hudobný štýl. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí funkcia predsedu výboru Českej jazzovej spoločnosti v rokoch 1991–1995 a medzinárodné uznanie jeho tvorby. Jeho diela sú často uvádzané na koncertoch doma i v zahraničí a boli preložené do viacerých jazykov, čím sa Viklický stal ambasádorom českej hudobnej kultúry.