Kniha sa zaoberá vývojom stereotypného vnímania Židov v poľskej spoločnosti v 19. a 20. storočia: od pôvodného roľníckeho obrazu Žida v predindustriálnou spoločnosti cez stelesnenie všetkých negatív, ktorá meštianske-šľachtickej spoločnosti priniesol moderný vek najmä v ruskom záboru Poľska, až po moderné prototyp Žida-komunistami a proruskeho kolaboranta. Časť knihy je venovaná aj analýze násilia páchaného na Židoch v Poľsku od roku 1881 do roku 1946 (pogromy vo Varšave 1881, Ľvove 1918, podiel Poliakov na "konečnom riešení", pogrom v Kielciach v roku 1946 atď.) V závere knihy autor opisuje obdobie po druhej svetovej vojne, kedy napriek komunistickej ideológii v rôznych kampaniach zazneli antisemitské argumenty staré desiatky a stovky rokov. Práce tak ukazuje na húževnatosť a trvanlivosť antisemitských stereotypov, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť až k násiliu.