Žijeme v dobe, kedy aj u nás autorský prednes vlastných básní zažíva renesanciu. Tento spôsob prezentácie textov bol celkom bežný za národného obrodenia a potom napríklad u básnikov, ktorí svoje veršovné umenie spojili s umením piesne: u pesničkárov gellnerovského rodu potrebné, a tiež u niektorých básnikov z čias avantgardy. Rad básnikov však určila svoje verše predovšetkým pre tichú čitateľskú chvíľu a pre slobodnú čitateľovu predstavivost, a tiež nie každý z českých básnikov minulosti, najmä z tých introvertnějších, prednášal svoje texty ochotne a rád. Samozrejme, autorský prednes nemusí byť vždy ten najlepší a jediný možný.