Komentované vydanie údajných staročeských veršovaných pamiatok z doby národného obrodenia. Rukopisy, ktoré mali doložiť slávnu a demokraticko národnú minulosť, siahajúcu až do raného stredoveku, a idealistickú víziu vyspelej staročeskej kultúry, boli po svojom "objavení" (1817 a 1818) nadšene prijaté a inšpirovali aj niekoľko ďalších generácií českých umelcov.

Až na konci 19. storočia preukázali vedci, odmietajúci falošné vlastenecké ilúzie, ich neprávosť - skutočnými pôvodcami boli zrejme Václav Hanka a Josef Linda. Obe diela, na ktorých dnes už neceníme "starobylosť", ale krásu básnického jazyka, sú uvedené v klasickom prevode Kamila Bednářa, v transkripcii pôvodného nálezu a v prvom novočeskom preklade, ktorý obstaral Václav Hanka.

Komentár rekapituluje spory o RKZ a predstavuje ich ako svojrázne umelecké diela.