Tibet, nazývaný niekedy "krajín kníh", je príslovečný svojím bohatým a neobyčajne rôznorodým literárnym dedičstvom. Pokiaľ ide o poéziu Tibeťania rozlišujú jednak poéziu umelú, jednak poéziu ľudovou, ktorá je označovaná tibetským slovom LUZA (glu-gžas). Náš výbor obsahuje 149 básní a zameriava sa predovšetkým na kategóriu krátkych piesní. Prináša ako ukážky piesní lu (najmä všetky tu zaradená poézie 6. dalajlámu, ale aj niektoré iné básne), tak i ukážky piesní za, z ktorých sú vo výbore najhojnejšie zastúpené horské piesne Laza.