V tomto diele sa po veľmi provokatívnom úvode, ktorý je presiaknutý duchom originálneho protestu, v troch častiach venuje Carretto trom rámcovým témam, ktorých jednotiacim prvkom je človek. V prvej časti hovorí o človeku ako o stvorení, ktoré Boh umiestnil v tomto svete. A všíma si vzťah medzi človekom a svetom, najmä tým moderným, ktorý je človeku veľkou výzvou.

V druhej časti hovorí o človeku pred Božou tvárou. Človek stojaci pred Božou tvárou je človekom, ktorý sa modlí. Aj človek, ktorý nemá čas, môže stáť pred Božou tvárou a môže sa teda modliť. Modlitba má mnoho podôb, tie vám Carretto priblíži.

V tretej časti bude reč o človeku v jeho perspektíve, nádeji, očakávaní. O človeku šťastnom, blaženom. Východiskovým bodom sú blahoslavenstvá, ktoré ukazujú, kam až to môže človek dotiahnuť.