Táto štúdia nie je filozofická, hoci kráča v stopách personalizmu. Analýza priateľstva medzi Františkom a Klárou nechce predstaviť tento osobitý zážitok iba ako cestu, ktorá odhaľuje pravú tvár človeka, ale najmä ako cestu, v ktorej toto plné uskutočňovanie ľudskosti, ak má byť po teologickej stránke otvorená božskej transcendencii, predstavuje a vyvoláva aj ďalší rozmer, pravú tvár Boha.