V tomto príbehu plnom záhad, intríg a romantiky sa v atmosfére regentského Anglicka stretáva talent Agathy Christie s nadaním Jane Austenovej.

Keď sa slečna Rebecca Laneová po pár rokoch vracia do svojej rodnej dediny, jej brat ju prosí o láskavosť – chce, aby zašla do neďalekého Swanfordského opátstva a odovzdala jeho rukopis spisovateľovi, ktorý sa tam ubytoval, pretože by ho mohol odporučiť vydavateľovi. Keďže sa cíti zodpovedná za bratovu zúfalú situáciu, neochotne súhlasí.

Stredoveký kláštor prestavali na veľkolepý hotel a povráva sa, že tam straší. Keď sa v ňom Rebecca ubytuje, začína si všímať zvláštne veci vrátane postavy v čiernom plášti s kapucňou, ktorá sa tíško kĺže po kláštorných kolonádach. Zdá sa, že aj napriek renováciám a pozlátke luxusu sa od starodávnych múrov odráža šepot minulosti – vrátane tej Rebeccinej. Stretáva sa tam so sirom Frederickom, zmierovacím sudcom, vdovcom a jej bývalým susedom, ktorý jej veľmi dávno zlomil srdce.

Keď v kláštore nájdu telo zavraždeného slávneho spisovateľa, sir Frederick začína vypočúvať zamestnancov a hostí a rýchlo zisťuje, že niekoľko ľudí prechovávalo voči nebožtíkovi nevraživosť – vrátane slečny Laneovej a jej brata. Sir Frederick, ktorého stále mučí bolestivá zrada z minulosti, hľadá odpovede, no zmieta sa medzi narastajúcou náklonnosťou k Rebecce a hľadaním pravdy. Je totiž jasné, že slečna Laneová niečo skrýva...

Ukážka z knihy: 

Rebecca kráčala hore po Abbey Lane, prešla popri rušnej High Street a pokračovala popri dedinskej zeleni, ktorá po oboch stranách lemovala chalúpky so strechami zo slamy. Keď došla na All Saints Street, otočila sa doprava a prešla popri spoly drevených domoch, ktoré objímali dláždenú ulicu, až k hostincu U labute a husi, odkiaľ vychádzala ostrá vôňa kyslého piva.

Prešla po moste cez rieku a opustila mestečko. Keby pokračovala popri kostole a vikárstve, bolo by to rýchlejšie, no ešte nebola pripravená čeliť všetkým tým bolestným spomienkam.

Ako kráčala popri rieke smerom k lesu, vzduch preťal detský plač, za ktorým nasledovali užialené vzlyky. Obzrela sa, aby našla maličkú trpiacu bytosť, a pod rozložitými konármi duba letného zbadala stáť štvor- alebo päťročného chlapčeka v dlhých pantalónoch s vysokým pásom, ktorý mal gombičkami pripnutý ku kabátiku. Na malých, chvejúcich sa pleciach sa mu rozprestieral široký nariasený golier košele.

Rebecca zložila svoje veci na zem a ponáhľala sa k nemu.

„Čo je? Čo sa stalo?“

Chlapček s mokrými očami a soplíkom, ktorý mu tiekol z nosa, ukázal hore na strom.

Vysoko nad nimi bol v korune uväznený šarkan. Chvost aj špagát mal zamotané v hrčovitých konároch.

„Ach, zlatíčko, aká smola.“ Rebecca sa rozhliadla, či nezbadá niekoho, kto by im pomohol. „Kde bývaš?“

Rukávom si utrel lesklý nos a ukázal za rieku, ktorá bola na tomto úseku úzka, k zadnej časti vikárstva.

„A si tu sám?“

Potriasol hlavou a znova začal vzlykať.

Vtom sa zjavilo dievčatko, ktoré bolo o pár rokov staršie než on, a nieslo dlhý papek.

„Tíško, Colin, veď už nie si bábätko. Pokúsim sa dostať ho dolu.“